होम
अट्रेंडम
खाता में प्रवेश
सेटिंग्स
भोजपुरीपिडिया के बारे में
नामंजूरी
भोजपुरीपिडिया
खोजीं
बराबर गुफासभ
के संपादन कइल जा रहल बा
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
{{Infobox ancient site | name = बराबर गुफा | native_name = | native_name_lang = | alternate_name = बराबर, सतघरवा | image = Barabar Caves - Staircase and Cave Entrance (9224886169).jpg | image_size = | alt = | caption = गुफा, सीढ़ी आ गुफा के दरवाजा | map = | map_type = India Bihar | map_alt = | map_caption = बिहार में लोकेशन | map_size = | altitude_m = <!-- Enter a number for altitude in meters (m) --> | altitude_ref = | relief = | coordinates = {{coord|25.005|N|85.063|E|display=inline,title}} | map_dot_label = | location = [[जहानाबाद जिला]], [[बिहार]], [[भारत]] | region = | type = Caves | part_of = बराबर आ नागार्जुनी पहाड़ी के हिस्सा | length = | width = | area = | volume = | diameter = | circumference = | height = | builder = | material = | built = 322–185 ईसा पूर्ब | abandoned = | epochs = <!-- actually displays as "Periods" --> | cultures = | dependency_of = | occupants = | event = | discovered = | excavations = | archaeologists = | condition = | ownership = | management = | public_access = | other_designation = | website = <!-- {{URL|example.com}} --> | architectural_styles = | architectural_details = | notes = }} '''बराबर गुफासभ''' [[भारत]] में चट्टान काटके बनावल सबसे पुरान गुफा ह<ref name=flo>[http://www.flonnet.com/stories/20080912251806500.htm Culture of peace] ''Frontline'', Volume 25 – Issue 18 :: Aug. 30-Sep. 12, 2008.</ref>, जेमें से ज्यादातर के संबंध [[मौर्य साम्राज्य|मौर्य काल]] (322-185 ईसा पूर्व) से बा और कुछ में [[अशोक के आदेशलेख|अशोक के शिलालेख]] देखल जा सके ला; इ कुल गुफा भारत के [[बिहार]] राज्य के [[जहानाबाद जिला]] में [[गया]] से 24 किलोमीटर की दूरी पर पड़े ला। कई चट्टान के काट के बनावल गइल कक्ष अशोक (आर. 273 ईसा पूर्व से 232 ईसा पूर्व) अऊर उनकर पुत्र दशरथ के मौर्य काल, तीसरी सदी ईसा पूर्व से संबंधित बा। अइसे तऽ उ स्वयं बौद्ध रहन लेकिन एगो धार्मिक सहिष्णुता के नीति के तहत उ विभिन्न जैन संप्रदाय के पनपे के मैका दिहलन। एह कुल गुफा के उपयोग आजीविका संप्रदाय के संन्यासी लोगन द्वारा कइल गइल जेकर स्थापना मक्खाली गोसाला द्वारा कइल गईल रहे, उ बौद्ध धर्म की संस्थापक सिद्धार्थ गौतम और जैन धर्म क अंतिम एवं 24वां तीर्थंकर महावीर क समकालीन रह न।<ref>[http://www.buddhanet.net/e-learning/pilgrim/pg_01.htm Barabar Hills: Where the Buddhist Emperor Ashoka built caves for the Ajivakas] www.buddhanet.net.</ref> इनकी अलावा ए स्थान प चट्टान से निर्मित कईगो बौद्ध और हिंदू मूर्ति भी पावल गईल बा।<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019PHO000001003U00046000 Rock sculptures at Barabar] ''British Library''.</ref> ई.एम. फोर्स्टर क पुस्तक, ''ए पैसेज ऑफ इंडिया'' भी एही क्षेत्र के आधार बना के लिखल गईल बा, लेखक ए स्थल का दौरा कई न और बाद में आपन पुस्तक में काल्पनिक मारबार गुफाओं की रूप में एकर इस्तेमाल कई न। बराबर में ज्यादातर गुफा दुगो कक्ष वाला बनल बा, जेके पूरा तरह से ग्रेनाईट के तराश के बनावल गईल बा आ एमें एगो उच्च-स्तरीय पॉलिश युक्त आतंरिक सतह और गूंज क रोमांचक प्रभाव मौजूद बा। पहिला कक्ष उपासक लोगन की खातिर एगो बड़ आयताकार हॉल में एकत्र होखले की इरादा से बनावल गईल रहे और दूसरा एगो छोट, गोलाकार, गुम्बदयुक्त कक्ष पूजा के खातिर रहे, ए अंदरूनी कक्ष क संरचना कुछ जगह प संभवतः एगो छोट स्तूप की तरह रहे, हालांकि अब इ खाली बाड़ी स। बराबर पहाड़ी में चार गो गुफा शामिल बाड़ी स - करण चौपर, लोमस ऋषि, सुदामा और विश्व जोपरी। सुदामा और लोमस ऋषि गुफा भारत में चट्टान काट के बनावल जाए वाली गुफा क वास्तुकला क सबसे आरंभिक उदाहरण ह<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019PHO0000125S1U00056000 Sculptured doorway, Lomas Rishi cave, Barabar, Gaya]''British Library''</ref><ref>[http://www.indian-architecture.info/ Architectural history] www.indian-architecture.info.</ref> जेमें मौर्य काल में निर्मित वास्तुकला संबंधी विवरण मौजूद बा<ref>[http://yac.bih.nic.in/Da-01.htm An overview of archaeological importance of Bihar] Directorate of Archaeology, Govt. of Bihar.</ref> और बाद की कई सदी में इ [[महाराष्ट्र]] में पावल गईल विशाल बौद्ध चैत्य की तरह एगो चलन बन गईल बा, जैसन कि अजंता और कार्ला गुफा में बा और इ चट्टान काटकर बनावल गईल दक्षिण एशियाई वास्तुकला क परंपरा के काफी हद तक प्रभावित कइले बा।<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019PHO000001003U0045A000 Entrance to one of the Barabar Hill caves]''British Library''.</ref> {{Clear}} {| class="toccolours" style="float:right; margin:0 0 1em 1em;" | style="background:#f8eaba; text-align:center;"| <div class="center"> ; Barabar Caves </div> |- | <gallery> File:General view of cave temples in the Barabar Hills, (Bihar).jpg|General view of cave temples in the Barabar Hills, Bihar. File:CunninghamMauryan.jpg|Mauryan architecture in the Barabar Mounts. Grotto of ''Lomas Rishi''. 3rd century BCE. </gallery> |- | <gallery> File:Sudama and Lomas Rishi Caves at Barabar, Bihar, 1870.jpg|''Sudama'' and ''Lomas Rishi Caves'' at Barabar, Bihar, an 1870 photograph. Image:Plan of the Barabar Caves and an elevation of the entrance to the Lomas Rishi Cave, Barabar, Bihar.jpg|Plan of the ''Barabar Caves'' and an elevation of the entrance to the ''Lomas Rishi Cave'', Barabar, Bihar. </gallery> |- |} '''लोमस ऋषि गुफा''' : मेहराब की तरह आकार वाली ऋषि गुफा लकड़ी क समकालीन वास्तुकला की नक़ल के रूप में बा। द्वार की मार्ग पर हाथिन क एगो पंक्ति स्तूप की स्वरूपन की ओर घुमावदार दरवाजा की ढांचन की साथ आगे बढ़ेले।<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019WDZ000001767U00000000 Part of the elephant frieze over the doorway at the Barabar caves. 1790]''British Library''.</ref> '''सुदामा गुफा''' : इ गुफा 261 ईसा पूर्व में मौर्य सम्राट अशोक द्वारा समर्पित कइल गईल रहे और एमें एगो आयताकार मण्डप की साथ वृत्तीय मेहराबदार कक्ष बनल बा।<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019PHO0000125S1U00055000 Sudama and Lomas Rishi Caves at Barabar Hills, Gaya] ''British Library''.</ref> '''करण चौपर (कर्ण चौपर)''': इ पॉलिश युक्त सतहन की साथ एगो एकल आयताकार कमरा की रूप में बनल बा जेमें ऐसन शिलालेख मौजूद बा जवन 245 ई.पू. के हो सके न स।<ref>[http://www.collectbritain.co.uk/personalisation/object.cfm?uid=019PHO0000125S1U00099000 Karna Chowpar cave, Barabar Hills.] ''British Library''.</ref> '''विश्व जोपरी''' : एमें दूगो आयताकार कमरा मौजूद बान स जहां चट्टानन में काट के बनावल गईल अशोका सीढी द्वारा पहुंचल जा सकेला। ==संदर्भ== <references/> ==बाहरी कड़ी== * [http://www.barabarcaves.com/ Series of images of ''Barabar Caves''] * [http://www.mapability.com/travel/p2i/barabar_1.php Detailed notes on ''The Barabar Caves'' and its use as Marabar Caves in E.M. Fosters ''Passage to India''] * [http://www.wondermondo.com/Countries/As/India/Bihar/Barabar.htm Barabar Caves] and [http://www.wondermondo.com/Countries/As/India/Bihar/Nagarjuni.htm Nagarjuni Caves], description by Wondermondo [[श्रेणी:जहानाबाद जिला]] [[श्रेणी:बौद्ध तीर्थ]] [[श्रेणी:मौर्य साम्राज्य]] [[श्रेणी:बिहार के पर्यटक आकर्षण]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Clear
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Infobox ancient site
(
संपादन करीं
)