होम
अट्रेंडम
खाता में प्रवेश
सेटिंग्स
भोजपुरीपिडिया के बारे में
नामंजूरी
भोजपुरीपिडिया
खोजीं
मंगलयान
के संपादन कइल जा रहल बा
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
[[File:Mars Orbiter Mission - India - ArtistsConcept.jpg|thumb|right|230px|alt=काल्पनिक बिमान आ मंगल|मंगलयान क एगो चित्रकार द्वारा कइल कल्पना]] '''मंगलयान''', (हिंदी: '''मंगल कक्षित्र मिशन'''<ref name = "इसरो">{{ cite web | url = http://www.isro.gov.in/hindi/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Oct05_2013 | title = नासा, मंगल कक्षित्र मिशन के लिए अपनी सहायता पुन:निश्चित करता है। | publisher = इसरो.गोव.इन | date = 5 अक्टूबर 2013 | accessdate = 9 नवंबर 2013}}</ref>, {{lang-en|Mars Orbiter Mission}}; '''मार्स ऑर्बिटर मिशन'''), [[मंगल ग्रह]] के अध्ययन खातिर भारत के पहिला यान भेजे के अभियान बाटे। असल में ई [[भारतीय अंतरिक्ष अनुसंधान संगठन]] क एगो महत्वाकांक्षी अन्तरिक्ष परियोजना रहल जेह में पहिलिये बेर भारत के सफलता मिल गइल। एह परियोजना के भीतर 5 नवम्बर 2013 के 2 बजके 38 मिनट पर मंगल ग्रह के गोठे (परिकरमा) करे वाला एगो बनावटी उपग्रह [[आंध्र प्रदेश]] में श्रीहरिकोटा की सतीश धवन अंतरिक्ष केंद्र से ध्रुवीय उपग्रह प्रक्षेपण यान (पीएसऍलवी) सी-25 के मदद से सफलता के साथे छोड़ल गइल। ई 24 सितम्बर 2014 के अपनी कक्षा में स्थापित हो गइल आ इसरो आ भारत की बिग्यानी लोगन के एगो बहुत बड़ सफलता मिलल।<ref name = "nbt511-3">{{ cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/indias-mars-orbiter-mission-lifts-off-from-sriharikota/articleshow/25258222.cms | title = मंगल के सफर पर निकला भारत | publisher = नवभारतटाइम्स.कॉम | date = 5 नवंबर 2013 | accessdate = 5 नवंबर 2013}}</ref><ref name="nbt24sep14">{{cite web | url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/India-makes-history-Mangalyaan-enters-Mars-orbit/articleshow/43300180.cms| title= पहली ही कोशिश में मंगल तक पहुंचा भारत| publisher = नवभारत टाईम्स| date= 24 सितंबर 2014| accessdate= 24 सितंबर 2014}}</ref><ref name="nbt24sep14-2">{{cite web | url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/Mars-orbiter-mission-important-dates/articleshow/43312385.cms| title= मार्स ऑर्बिटर मिशन: महत्वपूर्ण घटनाओं का क्रम| publisher = नवभारत टाईम्स| date= 24 सितंबर 2014| accessdate= 24 सितंबर 2014}}</ref> एकरे साथै भारतो अब ओह देशन में शामिल हो गयल बा जवन मंगल पर आपन यान भेजले बाड़ें। वइसे अबहीं तक मंगल जाये बदे शुरू कयल गयल दू-तिहाई अभियान सफल ना हो पायल बा।<ref name = "नभाटा">{{ cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/indias-mars-orbiter-mission-lifts-off-from-sriharikota/articleshow/25258222.cms | title = मंगल के सफर पर निकला भारत | publisher = नवभारतटाइम्स.कॉम | date = 5 नवंबर 2013 | access-date = 9 नवंबर 2013}}</ref> असल में ई एगो प्रौद्योगिकी प्रदर्शन परियोजना बा जेकर मकसद ग्रहन के बीच में आपसी अन्तरिक्ष अभियान खातिर जरूरी डिजाइन, योजना, व्यवस्था आऊर ई कुल के लागू करावे के तरीका क विकास करल बा।<ref name="बिस">{{cite web | url=http://www.business-standard.com/article/current-affairs/all-you-need-to-know-about-mangalyan-india-s-first-mission-to-mars-113103000754_1.html | title = All you need to know about Mangalyan - India's first mission to Mars | publisher = Business Standard | date = 30 अक्टूबर 2013| accessdate = 4 नवंबर 2013 }}</ref> 19 जून 2017 के मंगलयान आपन ऑर्बिट में परिकरमा करे के 1000 दिन (पृथ्वी के दिन) पूरा कइलस। == प्रमुख यंत्र == [[चित्र:Mars Orbiter Mission ISRO English.svg|right|thumb|230px|alt=ग्राफ|मंगलयान क गोठ यानि परिकरमा के कक्षा (पैमाना पर नइखे)]] मंगलयान की साथ पाँच को डाटा एकट्ठा करे वाला उपकरण भेजल गइल बाड़ें जिनहन क कुल वजन 15 किलोग्राम बा।<ref name="bs1">{{Cite Web | url = http://www.samaylive.com/article-analysis-in-hindi/205709/nasa-mars-mission-india-isro-pslv-x-l.html | title = भारत के मंगल मिशन पर नजरें | publisher = www.samaylive.com | date = 22 अप्रैल 2013 | access-date = 4 नवंबर 2013 }}</ref> - # '''मीथेन सेंसर''' - ई औजार मंगल की वायुमण्डल में मिथेन [[गैस]] की उपस्थिति आ एकरी मात्रा के नापे खातिर बनल बा आ ई मीथेन की सोता क पता भी लगाई आ ओकर नक्शा बनाई। मिथेन गैस क मौजूदगी से जीवन की संभावना क अनुमान लगावल जा सकत बाटे। # '''थर्मल इंफ्रारेड स्पेक्ट्रोमीटर (TIS)''' - ई औजार मंगल की सतह क [[तापमान]] आ उत्सर्जकता (emissivity) क माप करि ए से मंगल क सतह की रचना आ खनिजकी (mineralogy) क नक्शा बनावे में मदद मिली। #'''मार्स कलर कैमरा (MCC)''' - ई लउके वाला प्रकाश की स्पेक्ट्रम में फोटो खींची। #'''लमेन अल्फा फोटोमीटर (Lyman Alpha Photometer (LAP))''' - यह ऊपरी वायुमण्डल में ड्यूटीरियम आ [[हाइड्रोजन]] क नाम-जोख करी। #'''मंगल इक्सोस्फेरिक न्यूट्रल संरचना विश्लेषक (MENCA)''' - ई एगो द्रव्यमान क परीक्षा करे वाला औजार बाटे जेवन ए ग्रह की बहिर्मंडल (इक्सोस्फीयर) में अनावेशित कण संरचना क अद्ध्ययन करी। ==लॉन्च कलेंडर== * '''3 अगस्त 2012''' - इसरो की मंगलयान परियोजना के [[भारत सरकार]] पास कई दिहलस। 2011-12 के बजट में पैसा क आवण्टन हो गइल रहे।<ref name="nbt511">{{cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/Mars-mission-prepares-for-launch/articleshow/25244676.cms | title = आज शुरू होगा मंगल पर विजय का अभियान | author = सुरेश उपाध्याय | publisher = नवभारत टाइम्स | date = 5 नवंबर 2013 | access-date = 5 नवंबर 2013}}</ref> * '''5 नवम्बर 2013''' - भारतीय समय 2:38 अपराह्न पर श्रीहरिकोटा (आंध्र प्रदेश) के सतीश धवन अन्तरिक्ष केन्द्र से ध्रुवीय प्रक्षेपण यान [[पीएसएलवी]] सी-25 की सहायता से छोड़ल गइल।<ref name = "nbt511-3" /> 3:20 अपराह्न के निर्धारित समय पर पीएसएलवी-सी 25 के चौथे चरण से अलग होने के उपरांत यान पृथ्वी की कक्षा में पहुँच गया और इसके सोलर पैनलों और डिश आकार के एंटीना ने कामयाबी से काम करना शुरू कर दिया था।<ref name="pib8nov13">{{cite web | url = http://pib.nic.in/newsite/hindirelease.aspx?relid=25110 | title = मंगलयान की कक्षा को ऊँचा किया गया | publisher = पत्र सूचना कार्यालय, भारत सरकार | author = विज्ञान और प्रौद्योगिकी मंत्रालय, |date = 7 नवंबर 2013 | access-date = 8 नवंबर 2013}}</ref> * '''5 नवम्बर से 01 दिसम्बर 2013''' ले ई पृथ्वी की कक्षा में घूमत रहल।<ref name="nbt6112">{{cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/thoughts-platform/editorial/articleshow/25271460.cms | title = अब मंगल की ओर | publisher = नवभारत टाइम्स | date = 6 नवंबर 2013 | accessdate = 6 नवंबर 2013 }}</ref> :*7 नवम्बर 2013 के- भारतीय समयानुसार एक बजके 17 मिनट पर मंगलयान की कक्षा के ऊँच कइल गइल।<ref name="pib8nov13" /> * '''01 दिसम्बर 2013''' - मार्स ट्रांसफर ट्रेजेक्टरी में परवेश करा दिहल गइल, ए प्रक्रिया के ट्रांस मार्स इंजेक्शन (टीएमआई) ऑपरेशन नाँव रहे।<ref name="nbt011213">{{cite web | url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/state/others/bangalore/chennai/Isros-Mars-Orbiter-Mission-successfully-placed-in-Mars-transfer-trajectory/articleshow/26676972.cms | title= पृथ्वी की कक्षा से बाहर निकला मंगलयान | publisher = नवभारत टाईम्स| date= 1 दिसंबर 2013 | accessdate= 2 दिसंबर 2013}}</ref> यह इसकी 20 करोड़ किलोमीटर से ज्यादा लम्बी यात्रा शुरूआत होगी जो नौ महीने से भी ज्यादा का समय लेगी और इसकी सबसे बड़ी चुनौती इसके अन्तिम चरण में यान को बिल्कुल सटीक तौर पर धीमा करने की होगी, ताकि मंगल ग्रह अपने छोटे गुरुत्व बल के जरिये इसे अपने उपग्रह के रूप में स्वीकार करने को तैयार हो जाये।<ref name="nbt6112">{{cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/thoughts-platform/editorial/articleshow/25271460.cms | title = अब मंगल की ओर | publisher = नवभारत टाइम्स | date = 6 नवंबर 2013 | accessdate = 6 नवंबर 2013 }}</ref><ref name="nbt511-2">{{cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/today-is-tue/articleshow/25221895.cms | title = आज मंगल हो | publisher = नवभारत टाइम्स | date = 5 नवंबर 2013 | access-date = 5 नवंबर 2013}}</ref>,<ref name="nbt611" >{{cite web | url = http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/tue-first-step-toward-successful/articleshow/25271649.cms | title = मंगल की ओर पहला कदम कामयाब | publisher = नवभारत टाइम्स | date = 6 नवंबर 2013 | access-date = 6 नवंबर 2013 }}</ref> * '''22 सितंबर 2014''' : ई यान मंगल ग्रह की गुरुत्वीय क्षेत्र में घुसल। लगभग 300 दिन ले शांत रहल की बाद मंगलयान की मेन इंजन 440 न्यूटन लिक्विड एपोजी मोटर के सेकेण्ड खातिर चला के अंतिम रास्ता सुधार भइल। * '''24 सितम्बर 2014''' : सुबह 7 बज के 17 मिनट पर मोटर (एलएएम) यान के मंगल की कक्षा में प्रवेश करावे वाला थ्रस्टर्स की संघे चालू कइल गइल आ ई यान सफल रूप से मंगल की कक्षा में अस्थापित हो गइल।<ref name="nbt24sep14"/> ==स्टेटस== मंगलयान के जब मंगल ग्रह के चारो ओर परिकरमा करे खातिर कक्षा (ऑर्बिट) में स्थापित कइल गइल, ई एगो बहुत चापट आकार के कक्षा रहल। परिकरमा के काल 72 घंटा 51 मिनट 51 सेकेंड के रखल गइल आ चक्कर लगावे के समय मंगल से सभसे नजदीकी दूरी 421.7 किमी आ सभसे दूर स्थित होखे पर 76993.6 किमी के दूरी स्थापित कइल गइल।<ref name="Isroprel">{{cite press release |url=http://www.isro.org/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Sep24_2014 |title=Mars Orbiter Spacecraft Successfully Inserted into Mars Orbit |publisher=ISRO |date=24 September 2014 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140925151403/http://www.isro.org/pressrelease/scripts/pressreleasein.aspx?Sep24_2014 |archivedate=25 September 2014}}</ref> जब ई एह कक्षा में प्रवेश कइलस, एह में कुल 40 किलोग्राम ईंधन बचल, ई मात्रा एकरा छह महीना ले काम करे खातिर जेतना के जरूरत रहे ओ से लगभग 20 किलो ज्यादा रहल।<ref name="momlife">{{cite news |url=http://timesofindia.indiatimes.com/home/science/Mars-Orbiter-Mission-looks-to-sniff-methane-on-comet/articleshow/43476830.cms |title=Mars Orbiter Mission looks to sniff methane on comet |year=2014 |work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया |pages= |accessdate=4 अक्टूबर 2014 |location=India}}</ref> 28 सितंबर 2014 के मंगलयान के कंट्रोल करे वाला लोग पूरा मंगल के पहिला तस्वीर प्रकाशित कइल लोग। ई तस्वीर मार्स कलर कैमरा से लिहल गइल रहे।<ref>{{cite web |url=http://www.planetary.org/blogs/emily-lakdawalla/2014/09290843-mars-orbiter-mission-delivers.html |title=Mars Orbiter Mission delivers on promise of global views of Mars |publisher=The Planetary Society |first=Emily |last=Lakdawalla |date=29 September 2014}}</ref> 7 अक्टूबर 2014 के इसरो द्वारा मंगलयान के कक्षा में कुछ बदलाव कइल गइल आ एह में 1.9 किलो ईंधन के खपत भइल, एकरे बाद एकर एप्सिस 72000 हो गइल।<ref name="planetary">{{cite web |url=http://www.planetary.org/blogs/guest-blogs/2014/1009-mars-orbiter-mission-shifts.html |title=Mars Orbiter Mission shifts orbit to take cover from Siding Spring |publisher=The Planetary Society |first=Srinivas |last=Laxman |date=9 अक्टूबर 2014}}</ref> ई काम मंगल के लगे से गुजरे वाला एक ठो [[पुच्छल तारा]] (धूमकेतु) से सुरक्षा खातिर कइल गइल रहे, इसरो रपट दिहलस कि मंगलयान अब सुरक्षित बाटे।<ref name="hindu20141021">{{cite news |url=http://www.thehindu.com/sci-tech/science/im-safe-and-sound-tweets-mom-after-comet-sighting/article6520803.ece |title=I'm safe and sound, tweets MOM after comet sighting |work=[[दि हिंदू]] |date=21 अक्टूबर 2014 |accessdate=21 अक्टूबर 2014}}</ref> 4 मार्च 2015 के इसरो के रिपोट आइल कि मंगलयान के मीथेन सेंसर सही से काम कर रहल बा आ मंगल के अल्बेडो के अध्ययन क रहल बा। मार्स कलर कैमरा भी तस्वीर ठीक से भेज रहल रहे।<ref>{{cite news |url=http://timesofindia.indiatimes.com/india/Mars-Orbiter-Mission-sends-fresh-pictures-methane-sensors-are-working-fine/articleshow/46453692.cms |title=Mars Orbiter Mission sends fresh pictures, methane sensors are working fine |work=दि टाइम्स ऑफ इंडिया |agency=Times News Network |first=Chethan |last=Kumar |date=26 September 2014 |accessdate=6 मार्च 2015}}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.planetary.org/blogs/emily-lakdawalla/2015/03040850-mars-orbiter-mission-methane.html |title=Mars Orbiter Mission Methane Sensor for Mars is at work |publisher=The Planetary Society |first=Emily |last=Lakdawalla |date=4 मार्च 2015 |accessdate=1 April 2015}}</ref> 24 मार्च 2015 के मंगलयान आपन पहिला छह महीना पूरा क लिहलस, जवन एकर सुरुआती मिशन के रूप में परिभाषित कइल गइल रहे। इसरो एकरा मिशन के अगिला छह महीना खातिर बढ़ा दिहलस काहें कि अभिन भी 37 किलो इंधन बचल रहे आ सगरी पाँचो उपकरण सही से काम करत रहलें।<ref name="extension 1">{{cite news |url=http://indiatoday.intoday.in/story/mars-orbiter-mission-red-planet-nasa-maven/1/425499.html |title=Mars Orbiter Mission extended for another 6 months |work=India Today |agency=Indo-Asian News Service |date=24 मार्च 2015 |accessdate=24 मार्च 2015}}</ref> रपट के मोताबिक यान एह बचल ईंधन में कई साल ले मंगल के चारों ओर परिकरमा क सके ला।<ref name="indexpress20150415">{{cite news |url=http://indianexpress.com/article/india/india-others/mangalyaan-can-survive-for-years-in-martian-orbit-isro-chief/ |title=Mangalyaan can survive for 'years' in Martian orbit: ISRO chief |work=The Indian Express |agency=Express News Service |date=15 April 2015 |accessdate=16 April 2015}}</ref> बीच में 17-दिन खातिर मंगलयान से संपर्क टूट गइल, 6 से 22 जून 2015 ले जब ई अपना कक्षा में परिकरमा करत मंगल के साथ सुरुज के पाछे चल गइल।<ref name="Ajey">{{cite book |title=Mission Mars: India's Quest for the Red Planet |publisher=[[Springer Science+Business Media|Springer]] |last=Lele |first=Ajey |year=2014 |isbn=978-81-322-1520-2}}</ref>{{rp|52}} 24 सितंबर 2015 के, इसरो आपन "मंगल एटलस" रिलीज कइलस, 120-पन्ना वाला एह बैज्ञानिक एटलस (नक्सा के किताब) में मंगलयान के पहिला साल में खींचल तस्वीर सभ रहली।<ref>{{cite news |url=http://zeenews.india.com/news/space/isro-releases-mars-atlas-to-mark-mangalyaans-first-birthday-in-space_1801594.html |title=ISRO releases Mars atlas to mark Mangalyaan's first birthday in space |work=Zee News |agency=Zee Media Bureau |date=24 September 2015 |accessdate=27 September 2015}}</ref> मार्च 2016 में, वैज्ञानिक रिसर्च के रूप में ''जियोफिसिकल रिसर्च लेटर्स'' में MENCA उपकरण के द्वारा कइल गइल नाप जोख के परिणाम छपल।<ref name="planetary20160302">{{cite web |url=http://www.planetary.org/blogs/guest-blogs/2016/0225-menca-brings-divine-wealth.html |title=MENCA brings divine wealth from Mars: First science results from the Mars Orbiter Mission |publisher=The Planetary Society |first=Syed Maqbool |last=Ahmed |date=2 मार्च 2016 |accessdate=31 July 2016}}</ref><ref name="Bhardwaj2016">{{cite journal |title=On the evening time exosphere of Mars: Result from MENCA aboard Mars Orbiter Mission |journal=[[Geophysical Research Letters]] |first1=Anil |last1=Bhardwaj |first2=Smitha V. |last2=Thampi |first3=Tirtha Pratim |last3=Das |first4=M. B. |last4=Dhanya |first5=Neha |last5=Naik |first6=Dinakar Prasad |last6=Vajja |first7=P. |last7=Pradeepkumar |first8=P. |last8=Sreelatha |first9=G. |last9=Supriya |first10=Abhishek J. |last10=K. |first11=S. V. |last11=Mohankumar |first12=R. Satheesh |last12=Thampi |first13=Vipin K. |last13=Yadav |first14=B. |last14=Sundar |first15=Amarnath |last15=Nandi |first16=G. Padma |last16=Padmanabhan |first17=A. V. |last17=Aliyas |display-authors=5 |volume=43 |issue=5 |pages=1862–1867 |date=मार्च 2016 |doi=10.1002/2016GL067707 |bibcode=2016GeoRL..43.1862B}}</ref> 17 जनवरी 2017 के एकरा कक्षा में कुछ बदलाव कइल गइल ताकि ग्रहण से बचाव कइल जा सके। एकरा खातिर आठ गो 22 N थ्रस्टर सभ के 431 सेकेंड खातिर चलावल गइल, मंगलयान के वेग {{convert|97.5|m/s|km/h}} तक कम क दिहल गइल आ एह काम के बाद कुल 13 किलोग्राम ईंधन बचल। अभी साल 2016 ले एह यान के गरहन के दसा से बचाव कइल जाई, काहें से कि गरहन के दसा में अन्हार हो जाला आ एह दौरान यान के मशीनरी सूरुज के रौशनी से उर्जा लेवे के जगह बैटरी से चले लागे ले; बैटरी 100 मिनट के गरहन तक काम क सके ले।<ref name="2017-01-24_SD">{{cite news |url=http://www.marsdaily.com/reports/Long_Eclipse_Avoidance_Manoeuvres_Performed_Successfully_on_MOM_Spacecraft_999.html |title=Long Eclipse Avoidance Manoeuvres Performed Successfully on MOM Spacecraft |work=Mars Daily |date=24 January 2017 |accessdate=24 January 2017}}</ref> 19 जून 2017 के मंगलयान आपन ऑर्बिट में परिकरमा करे के 1000 दिन (पृथ्वी के दिन) पूरा कइलस आ अभी एकरा धीमा पड़े के कौनों लच्छन भी नइखे लउकत। एह काल में ई मंगल के 388 चक्कर लगा चुकल बा आ 715 गो तस्वीर भेज चुकल बा।<ref>[http://www.hindustantimes.com/health/india-s-mars-orbiter-completes-1000-days-in-orbit-and-is-still-going-strong/story-fcswttvZZDtSq7BDzei3qI.html MOM completes 1000 days in orbit] - Retrieved from hindustantimes on 19 जून 2017</ref><ref>{{cite web|url=http://www.thebetterindia.com/105606/isro-mangalyaan-mom-celebrates-1000-earth-days-orbit/ |title=Challenged to survive 180 days, ISRO’s Mangalyaan celebrates 1,000 days |publisher=Thebetterindia.com |date= |accessdate=2017-06-20}}</ref> ==संदर्भ== {{reflist|33em}} [[श्रेणी:अंतरिक्ष परियोजना]] [[श्रेणी:इसरो]] [[श्रेणी:भारत के अंतरिक्ष कार्यक्रम]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Cite Web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite book
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite journal
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite news
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite press release
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Convert
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Lang-en
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Rp
(
संपादन करीं
)