Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
तुर्की एयरलाइंस
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
'''तुर्की एयरलाइंस''' तुर्की क राष्ट्रीय झंडा वाहक एयरलाइन ह, जेकर मुख्यालय तुर्किस एयरलाइंस की जनरल मैनेजमेंट बिल्डिंग में बा जवन की अतातुर्क हवाई अड्डा, येसिलकोय, बकिरकोय, [[इस्तांबुल]] मेंआइल बा।<ref>"[http://www.thy.com/en-INT/corporate/contact_us/index.aspx Contact Us]." Turkish Airlines. Retrieved on 26 June 2010. "Turkish Airlines General Management Turkish Airlines General Management Building Atatürk Airport, Yesilkoy 34149 Istanbul Turkey"</ref><ref>"[http://www.thy.com/images/Image/icerik/THY_Maps_EN.png Map]." Turkish Airlines. Retrieved on 26 June 2010.</ref> जुलाई 2015 ले, इ एयरलाइन [[यूरोप]], [[एशिया]], [[अफ्रीका]] और [[अमेरिका]] में 290 गो गंतव्य खातिर अनुसूचित सेवा संचालित करे, जवने आधार प 2014 ले, इ स्थल संख्या में दुनिया क चौथा सबसे बड़ वाहक रहे।<ref name="Turkish Airlines">{{cite press release|url=http://www.turkishairlines.com/en-int/corporate/press-room/press-releases/press-release-detail/turkish-airlines-launches-flights-to-rotterdam-today |title=Turkish Airlines again expands its network |publisher=Turkish Airlines |date=5 March 2014 |accessdate=2014-03-05}}</ref> इ यूरोप में कौनों अन्य एयरलाइन की तुलना में एकही हवाई अड्डा से सबसे अधिका बिना स्टॉपेज वाला विमानन क संचालन करेले।<ref>{{cite web|url=http://www.anna.aero/2016/08/17/klm-has-third-biggest-international-hub-in-europe/ |title=KLM has third biggest international European hub among legacy carriers; serves 135 points non-stop; nine new routes added in S16 |website=anna.aero |accessdate=2016-08-22}}</ref> तुर्की एयरलाइंस 119 देशन में उड़ान भरेले जवन की कौनों अन्य एयरलाइन की तुलना में अधिका बा।<ref>{{cite web|url=http://investor.turkishairlines.com/documents/ThyInvestorRelations/download/sunumlar/IR_PRESENTATION_2016_v02.pdf |title=FY2016 Results Summary |website=investor.turkishairlines.com |accessdate=2016-07-07}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.businesswire.com/news/home/20121114006447/en/Turkish-Airlines-1-World-Flying-Countries-Worldwide |title=Turkish Airlines Becomes #1 in the World, Flying to the Most Countries Worldwide |website=www.businesswire.com |date=2012-11-14|accessdate=2016-10-24}}</ref> दस कार्गो विमानन की बेड़ा की संचालन की साथ, ए एयरलाइन क कार्गो डिवीजन 52 गंतव्य स्थान खातिर सेवा देला।<ref>{{cite web|url=http://www.turkishcargo.com.tr/kargo/freigher.aspx |title=Turkish Cargo Destinations |publisher=turkishcargo.com.tr |accessdate=14 December 2013}}</ref> इस्तांबुल अतातुर्क हवाई अड्डा एकर मुख्य हब ह, और इसेनबोगा अंतरराष्ट्रीय हवाई अड्डा, सबाह गोकेन अंतर्राष्ट्रीय हवाई अड्डा और अदनान मेंडेरेस हवाई अड्डा एकर अन्य हब हंव स। 1 अप्रैल 2008 से तुर्की एयरलाइंस स्टार अलायंस नेटवर्क क सदस्य बनल बा।<ref>{{cite web|url=http://www.staralliance.com/en/about/airlines/turkish_airlines/#|title=Turkish Airlines - Star Alliance|publisher=|accessdate=24 अप्रैल 2015}}</ref> ==इतिहास== 20 मई 1933 के तुर्की एयरलाइंस क स्थापना राष्ट्रीय रक्षा मंत्रालय की एगो विभाग की रूप में स्टेट एयरलाइंस एडमिनिस्ट्रेशन (तुर्की: डिवलेट हावा युलारि) के रूप में भइल रहे।<ref name="History">{{cite web|url=http://www.turkishairlines.com/en-int/corporate/history |title=Turkish Airlines - History |website=Turkishairlines.com |date=1977-02-17 |accessdate=2016-05-23}}</ref> 1935 में, ए एयरलाइन के लोक निर्माण मंत्रालय में बदल दिहल गइल और बाद में एके राज्य एयरलाइंस की जनरल निदेशालय का नाम दिहल गइल। तीन साल बाद, 1938 में, इ परिवहन मंत्रालय क हिस्सा बनल।<ref name="History of Turkish Airlines">{{cite web|url=http://www.seatmaestro.com/airlines-seating-maps/turkish-airlines/history.html|title=History of Turkish Airlines|work=Seatmaestro|accessdate=24 अप्रैल 2015}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.cleartrip.com/flight-booking/turkish-airlines.html |title=About Turkish Airlines|publisher=cleartrip.com|accessdate=8 मई 2017}}</ref> [[File:Fokker F-27-100 TC-TEK THY ATH 22.04.73 edited-3.jpg|thumb|right|THY Fokker F27 Friendship landing at Athens (Hellenikon) Airport in 1973]] 1945 की दौरान कईगो डगलस डीसी -3 और डगलस सी-47 के चरणबद्ध कइल गइल रहे।<ref name="Turkish Airlines to take delivery of 26 Boeing aircraft in 2016">{{cite news|title=Turkish Airlines to take delivery of 26 Boeing aircraft in 2016 |first1=Kurt |last1=Hofmann |publisher=Air Transport World |date=29 अप्रैल 2016 |quote=Turkish Airlines’ and Boeing’s long history goes back to 1945, with the arrival of the airline’s first DC-3/C-47 airliners. |url=http://atwonline.com/airframes/turkish-airlines-take-delivery-26-boeing-aircraft-2016 |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160501135504/http://atwonline.com/airframes/turkish-airlines-take-delivery-26-boeing-aircraft-2016 |archivedate= 1 मई 2016 |df= }} </ref> प्रारंभ में एगो घरेलू वाहक की रूप में स्थापित होखले की बाद, इ एयरलाइंस 1947 में अंकारा-इस्तांबुल-एथेंस उड़ान की उद्घाटन की साथ अंतरराष्ट्रीय सेवा शुरू कइलस; डीसी-3 और सी-47 नेटवर्क के विस्तारित करे खातिर ए वाहक के सक्षम कइली स। निकोसिया, बेरूत और काहिरा के जल्द ही एयरलाइन की अंतरराष्ट्रीय उड़ान स्थल में जोड़ल गइल रहे। हालांकि, 1960 की दशक ले घरेलू सेवा ही ए तुर्की वाहक क मुख्य लक्ष्य रहे।<ref name="Turkish Airlines Inc.">{{cite web|url=http://www.fundinguniverse.com/company-histories/Turkish-Airlines-Inc-Tuuml;rk-Hava-Yollari-AO-Company-History.html|title=History of Turkish Airlines Inc. (Türk Hava Yollari A.O.) – FundingUniverse|publisher=|accessdate=24 अप्रैल 2015}}</ref> [[File:Douglas DC-10-10 TC-JAU THY FRA 28.07.74 edited-2.jpg|thumb|right|THY Douglas DC-10 in 1974 wearing the airline's initial colour scheme]] 1956 में, तुर्की सरकार तुर्की हावा युलारी एओ की नाम से ए एयरलाइन क पुनर्गठन कइलस। (जे के अक्सर THY के रूप में संक्षिप्त तौर पर जानल जा) । एमें टीआरएल मुद्रा में 60 मिलियन पूँजी लागल रहे, एयरलाइन एकरी बाद जल्दी ही इंटरनेशनल एयर ट्रांसपोर्ट एसोसिएशन (आईएटीए) में शामिल हो गइल। 1957 में, ब्रिटिश ओवरसीज एयरवेज कॉरपोरेशन (बीओएसी) 6.5 फीसदी हिस्सेदारी हासिल कइले की बाद तकनीकी सहायता क आपूर्ति शुरू क दिहलस, एकरी लगे इ हिस्सेदारी 20 साल ले रहल। 1950 की दशक और 1960 की दशक की शुरुआती दिन में विकर विस्कस, फोककर एफ-27 और डगलस डीसी-3 एस सहित कईगो नया विमानन के जोड़ल गइल रहे। 1967 में तुर्की एयरलाइंस मैकडोनल डगलस डीसी-9, आपन पहिला जेट शुरू कइलस। एकरी बाद 1971 में तीनगो बोइंग 707 जेट विमान शामिल कइल गइल रहे। 1970 की दशक में संचालित अन्य विमान में मैकडोनेल डगलस डीसी-10 और फोककर एफ 28 शामिल रहे जेके क्रमशः 1972 और 1973 में सेवा में शामिल कइल गइल रहे। बाद में एयरलाइन कईगो मुश्किल क सामना कइलस, इ खराब ग्राहक सेवा और देरी करे खातिर मशहूर हो गइल रहे। एके अपहरण क भी सामना करे के पड़ल और 1974 और 1983 की बीच में सात दुर्घटना क सामना क रे के पड़ल। ==संदर्भ== [[श्रेणी:हवाई जहाज सेवा]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Cite news
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite press release
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite web
(
संपादन करीं
)