Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
हिंदू धर्म
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
{{हिंदू धर्म}} '''हिंदू धर्म''' जीवन शैली,{{refn|group=note|name="definition"}} भा धर्म बा जौना के माने वाला लोग प्रमुख रूप से [[दक्खिन एशिया]] में बा। हिंदू धर्म के दुनियाँ के सभसे पुरान धर्म मानल जाला,{{refn|group=note|देखीं: * Fowler: "probably the oldest religion in the world" ({{harvnb|Fowler|1997|p=1}}) * Klostermaier: The "oldest living major religion" in the world ({{harvnb|Klostermaier|2007|p=1}}) * Kurien: "There are almost a billion Hindus living on Earth. They practice the world's oldest religion..." <ref>{{cite journal | last=Kurien | first=Prema | title=Multiculturalism and American Religion: The Case of Hindu Indian Americans| journal=Social Forces | publisher=Johns Hopkins University Press | volume=85 | issue=2 | year=2006 | pages=723–741 | doi=10.1353/sof.2007.0015 }}</ref> * Bakker: "it [Hinduism] is the oldest religion".<ref>{{cite journal| author=FL Bakker| title= Balinese Hinduism and the Indonesian State: Recent Developments| journal=Bijdragen tot de Taal-, Land- en Volkenkunde|year=1997| volume=Deel 153, 1ste Afl.|pages= 15–41|publisher= Brill|jstor= 27864809}}</ref> * Noble: "Hinduism, the world's oldest surviving religion, continues to provide the framework for daily life in much of South Asia."<ref>{{cite journal | last=Noble | first=Allen | title=South Asian Sacred Places | journal=Journal of Cultural Geography | volume=17 | publisher=Routledge | issue=2 | year=1998 | pages=1–3 | doi=10.1080/08873639809478317 }}</ref>}} आ कुछ अनुयायी आ बिद्वान लोग एकरा के [[सनातनी|सनातन धर्म]], "हमेशा से मौजूद परंपरा" भा "शास्वत मार्ग" के रूप में माने ला जे मानवता के इतिहास से भी पुराना समय से मौजूद होखे।{{sfn|Knott|1998|pp=5, Quote: "Many describe Hinduism as ''sanatana dharma'', the eternal tradition or religion. This refers to the idea that its orgins lie beyond human history"}}<ref>{{harvnb|Bowker|2000}}; {{harvnb|Harvey|2001|p=xiii}};</ref> बिद्वान लोग हिंदू धर्म के ''फ़्यूजन''{{refn|group=note|name=Lockard}} भा ''संश्लेषण''{{sfn|Samuel|2010|p=193}}{{refn|group=note|name="Hiltebeitel-synthesis"}} माने ला जेह में कईयन गो भारतीय परंपरा आ रिवाज सभ के मेलजोल भइल होखे,<ref name="Hiltebeitel 2007 12">{{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=12}}; {{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=50}}</ref>{{refn|group=note|name=fusion}} जिनहन के अलग-अलग मूल रहल{{sfn|Narayanan|2009|p=11}}{{refn|group=note| Among its roots are the [[Historical Vedic religion|Vedic religion]] of the late [[Vedic period]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}) and its emphasis on the status of Brahmans ({{harvnb|Samuel|2010|pp=48–53}}), but also the religions of the [[Indus Valley Civilisation]] ({{harvnb|Narayanan|2009|p=11}}; {{harvnb|Lockard|2007|p=52}}; {{harvnb|Hiltebeitel|2007|p=3}}; {{harvnb|Jones|Ryan|2006|p=xviii}}) the [[Sramana]] or renouncer traditions of [[Maurya Empire|north-east India]] ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}; {{harvnb|Gomez|2013|p=42}}) and "popular or [[Adivasi|local traditions]]" ({{harvnb|Flood|1996|p=16}}).}} आ केहू एगो संस्थापक भा प्रवर्तक ना रहल बा।{{sfn|Fowler|1997|pp=1, 7}} ई "हिंदू संश्लेषण" [[वैदिक काल]] (1500 ईसापूर्व से 500 ईसा पूर्व) के बाद 500 ईपू आ 300 ईसवी के बीच सुरू भइल।{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Hiltebeitel|2007|p=12}}{{sfn|Larson|2009}} ==नाँव के उतपत्ती== हिंदू शब्द के पैदाइश "[[सिंधु नदी|सिंधु]]" से मानल जाले। फारस के लोग "स" के उच्चारण "ह" के रूप में करें। ऊ लोग सिंधु नदी के पूरुब में रहे वाला लोग के हिंदू कहे लागल। {{clear}} ==इहो देखल जाय== * [[भारत में हिंदू धर्म]] ==नोट== <references group="note"/> ==संदर्भ== {{Reflist}} {{हिंदू धर्म के बिसय}} [[श्रेणी:हिंदू धर्म]] [[श्रेणी:देवी-देवता]] {{हिंदू-आधार}}
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Clear
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Harvnb
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Refn
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Sfn
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:हिंदू-आधार
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:हिंदू धर्म
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:हिंदू धर्म के बिसय
(
संपादन करीं
)