Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
छठ
(खंड) के संपादन कइल जात बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
==क्षेत्र== [[बिहार]] छठ के पूजा के मूल अस्थान हवे आ मानल जाला कि हेइजे से ई बरत बाकी इलाकन में चहुँपल।<ref name="UpadhyayPandey1993">{{cite book|author1=Vijay S. Upadhyay|author2=Gaya Pandey|title=History of Anthropological Thought|url=https://books.google.com/books?id=SNw5zVN1V0oC&pg=PA154|year=1993|publisher=Concept Publishing Company|isbn=978-81-7022-492-1|pages=154–}}</ref> बिहार के औरंगाबाद जिला में देव सूर्य मंदिर बा।<ref>{{cite web|url=http://www.bihartourism.gov.in/districts/aurangabad/Deosuryatemple.html |title=Welcome to Bihar Tourism |publisher=Bihartourism.gov.in |date= |accessdate=2017-10-13}}</ref> मानल जाला कि एही जा से छठ के पूजा सुरू हो के बिहार आ बाद में आसपास के राज्य सभ में फइलल।<ref name="UpadhyayPandey1993">{{cite book|author1=Vijay S. Upadhyay|author2=Gaya Pandey|title=History of Anthropological Thought|url=https://books.google.com/books?id=SNw5zVN1V0oC&pg=PA154|year=1993|publisher=Concept Publishing Company|isbn=978-81-7022-492-1|pages=154–}}</ref> बतावल जाला कि औरंगाबाद के ई जगह, देवकुंडा, महर्षी च्यवन के आश्रम रहल आ उनके पत्नी हेइजा छठ के बरत करें।<ref name="UpadhyayPandey1993" /> इहाँ मौजूद वर्तमान सूर्य मंदिर महाराज भैरवेंद्र देव के जमाना (~1450 ईसवी) के मानल जाला।<ref name="SaranPandey1992b">{{cite book|author1=Anirudha Behari Saran|author2=Gaya Pandey|title=Sun Worship in India: A Study of Deo Sun-Shrine|url=https://books.google.com/books?id=8XimO39s7_gC&pg=PA50|year=1992|publisher=Northern Book Centre|isbn=978-81-7211-030-7|pages=50–}}</ref> एकरे लग्गे कुछ दूरी पर सूर्यकुंड भी बा। मूल रूप से बिहार, पूरबी उत्तर प्रदेश आ तराई के इलाका के ई तिहुआर इहाँ के लोग के साथ-साथ भारत के बाकी इलाका में भी पहुँचल बा आ पूर्वोत्तर भारत, बंगाल आ मध्य प्रदेश में भी मनावल जाला।<ref>{{cite book|title=World Encyclopaedia of Interfaith Studies: World religions|url=https://books.google.com/books?id=fFwi7qRRgosC|year=2009|publisher=Jnanada Prakashan|isbn=978-81-7139-280-3|page=679}}</ref> भारत के राजधानी दिल्ली में छठ खाती सरकारी तौर पर इंतजाम कइल जाए लागल बा<ref>{{cite web|url=http://www.inkhabar.com/national/52549-mahaparv-chhath-puja-2017-delhi-government-started-preparation-of-chhath-mahaparv-2017 |title=महापर्व छठ पूजा 2017: केजरीवाल सरकार ने दिल्ली में छठ पूजा की तैयारियां शुरू की mahaparv chhath puja 2017: Delhi government started preparation of chhath mahaparv 2017 |language=en |publisher=Inkhabar.com |date= |accessdate=2017-10-13}}</ref><ref>{{cite web|author=भाषा |url=http://www.jansatta.com/rajya/new-delhi/delhi-chhath-pooja-rpf-preparation/178843/ |title=delhi chhath pooja rpf preparation |publisher=Jansatta |date=2016-11-06 |accessdate=2017-10-13}}</ref> आ मुंबई में भी छठ के सार्वजनिक तौर पर आयोजन कइल जा चुकल बा।<ref>{{cite web|url=https://navbharattimes.indiatimes.com/metro/mumbai/other-news/such-was-the-first-chhath-puja-in-mumbai/articleshow/55143270.cms |title=Such was the first Chhath Puja in Mumbai|ऐसी थी मुंबई की पहली छठ पूजा - Navbharat Times |language=en |publisher=Navbharattimes.indiatimes.com |date= |accessdate=2017-10-13}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.punjabkesari.in/national/news/chhath-puja--devendra-fadnavis--mumbai-536205 |title=मुंबई के जुहू बीच पर छठ पूजा में शामिल हुए CM फडणवीस |publisher=Punjabkesari.in |date=2016-11-07 |accessdate=2017-10-13}}</ref> दिल्ली मुंबई नियर शहर जहाँ बिहार आ उत्तर प्रदेश के लोग के काफी संख्या बा इहाँ त छठ मनावले जालाम अब ई दक्खिन भारत के बंगलौर<ref>{{cite web|url=http://www.bbc.com/hindi/lg/india/2009/10/091024_chhath_festival_mb.shtml |title=BBC Hindi - भारत - छठ का पर्व तस्वीरों में |publisher=Bbc.com |date= |accessdate=2017-10-13}}</ref> आ चेन्नई नियर शहर सभ में भी मनावल जाए लागल बा जहाँ यूपी बिहार के लोग के मौजूदगी बा।<ref>{{cite web|url=https://khabar.ndtv.com/news/india/bihar-jharkhand-chhath-festival-in-southern-india-boom-1244484 |title=Bihar-Jharkhand Chhath festival in southern India boom - दक्षिण भारत में भी बिहार-झारखंड के छठ पर्व की धूम |publisher=Khabar.ndtv.com |date=2015-11-17 |accessdate=2017-10-13}}</ref><ref>{{cite web|author=Share on Twitter |url=https://timesofindia.indiatimes.com/city/chennai/Sun-worshippers-ditch-river-do-puja-in-swimming-pool/articleshow/17301342.cms |title=Sun worshippers ditch river, do puja in swimming pool - Times of India |publisher=Timesofindia.indiatimes.com |date=2012-11-21 |accessdate=2017-10-13}}</ref>
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)