Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
आम
(खंड) के संपादन कइल जात बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
==खेती== [[दक्खिन एशिया]] में आम के खेती भा बागबानी हजारन साल से हो रहल बा आ ई ईसा पूर्व पाँचवीं-चउथी सदी में [[दक्खिन पुरुब एशिया]] में पहुँचल, आ दसवीं सदी ईसवी में अफिरका महादीप में पूरबी हिस्सा में एकर खेती सुरू गइल।<ref name=EE>Ensminger 1994: 1373</ref> 14वीं-सदी के [[मोरक्को]] देस के यात्री [[इब्ने-बतूता]] एकरा के मोगादिशू में पावल जाए के बिबरण दिहले बाने।<ref>{{Cite book |author=Watson, Andrew J. |title=Agricultural innovation in the early Islamic world: the diffusion of crops and farming techniques, 700–1100 |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, UK |year=1983 |pages=72–3 |isbn=0-521-24711-X}}</ref> बाद में एकर बागबानी [[ब्राजील]], बरमूडा, [[वेस्ट इंडीज]] आ [[मैक्सिको]] में होखे लागल जहाँ कहीं उचित जलवायु मिलल।<ref name=EE/> वर्तमान में आम के बागबानी सगरी बर्फ रहित इलाका में, उष्णकटिबंधीय आ उपोष्ण कटिबंधीय इलाका में होखे लागल बाटे; हालाँकि आज भी दुनिया के कुल आम पैदावार के आधा हिस्सा अकेले भारते में पैदा होला, दुसरा नंबर पर चीन बाटे।<ref name=jedele>{{cite web |last1=Jedele |first1=S. |last2=Hau |first2=A.M. |last3=von Oppen |first3=M. |title=An analysis of the world market for mangoes and its importance for developing countries. Conference on International Agricultural Research for Development, 2003 |url=http://www.tropentag.de/2003/abstracts/full/162.pdf |format=PDF}}</ref><ref name=rediff04>{{cite web |url=http://www.rediff.com/money/2004/apr/21india.htm |title=India world's largest producer of mangoes, Rediff India Abroad, 21 अप्रैल 2004 |publisher=Rediff.com |date=31 दिसंबर 2004 |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://knowledge.wharton.upenn.edu/india/article.cfm?articleid=4201 |title=Mad About mangoes: As exports to the U.S. resume, a juicy business opportunity ripens, India Knowledge@Wharton Network, June 14, 2007 |publisher=Knowledge.wharton.upenn.edu |date=14 जून 2007 |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref> आम के खेती [[स्पेन]] के [[अंडालूसिया]] में भी होला काहें से कि इहाँ के समुंद्र किनारे के उपोष्णकटिबंधी जलवायु यूरोप के मुख्य भूमि के एकलौता अइसन हिस्सा सभ में बा जहाँ उष्णकटिबंधी पौधा सभ के उपज हो सके ले। स्पेन के कब्जा वाला, कनारी दीपसमूह दुसरा उल्लेखनीय इलाका बा जहाँ आम के पैदावार होले। बाकी अन्य आम उपजावे वाला जगह सभ में उत्तरी अमेरिका के फ्लोरिडा आ कैलीफोर्निया ने कोचेला घाटी, दक्खिन अमेरिका आ मध्य-अमेरिका में, कैरीबियन देस सभ में, हवाई में, दक्खिनी, पच्छिमी आ मध्य अफिरका में, ऑस्ट्रेलिया, चीन, दक्खिन कोरिया, पकिस्तान, बांग्लादेश आ दक्खिन पुरुब एशिया बानें। भारत आम के सभसे बड़ उत्पादन करे वाला होखे के बावजूद, आम के बिस्व ब्यापार में खाली भर 1% हिस्सेदारी करे ला काहें से कि इहाँ खुदे एकर जयादातर खपत हो जाला।<ref>{{cite web | url=http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | title=USAID helps Indian mango farmers access new markets | work=USAID-India | date=3 मई 2006 | archive-url=https://web.archive.org/web/20060601142624/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | archive-date=1 जून 2006}}</ref><ref>{{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20111111081720/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm |date=11 नवंबर 2011 }}</ref><ref>{{cite web | url=http://blog.usaid.gov/category/food-security/page/3/ | title=USAID Helps Indian Mango Farmers Access New Markets | archive-url=https://web.archive.org/web/20060601142624/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | archive-date=1 जून 2006}}</ref> आम के ब्यापार होखे वाली ज्यादातर किसिम सभ मूल रूप से क्यूबा के आम के किसिम ''गोमेरा-1'' के जरि पर कलम लगा के उपजावल जालीं काहें की ई समुंद्र किनारे के भूमध्यसागरीय इलाका के आबोहवा के अनुकूल पड़े ला।<ref>{{cite web |url=http://www.actahort.org/members/showpdf?booknrarnr=820_2 |title=actahort.org |publisher=actahort.org |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref> आम के 1,000+ किसिम सभ में से ज्यादातर के कलमी आम के रूप में उपजावल जा सके ला। आम के कुछ छोटहन लंबाई वाली किसिम के सजावटी पौधा के रूप में भी इस्तमाल होला। आम के फसल कई तरह के रोग आ बेमारी से भी प्रभावित होले।
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)