Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
उत्तर प्रदेश
(खंड) के संपादन कइल जात बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
===मध्यकाल आ सुरुआती आधुनिक जुग=== 16वीं सदी में, फरगाना घाटी (आधुनिक उजबेकिस्तान) के रहे वाला आ तैमूर आ चंगेज खान के बंसज, [[बाबर]] द्वारा खैबर दर्रा से हो के दक्खिनी एशिया में आक्रमण कइल गइल आ [[मुग़ल साम्राज्य]] के स्थापना भइल जेह में वर्तमान समय के अफगानिस्तान, पाकिस्तान, उत्तर भारत आ बांग्लादेश के हिस्सा आवे लें।<ref>[http://www.ucalgary.ca/applied_history/tutor/islam/empires/mughals/ The Islamic World to 1600: Rise of the Great Islamic Empires (The Mughal Empire)] {{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20110927121217/http://www.ucalgary.ca/applied_history/tutor/islam/empires/mughals/ |date=27 September 2011 }}</ref> मुग़ल लोग मध्य एशिया के तुर्क लोग के बंसज रहे आ इनहन लोग के बंस में मंगोल पूर्वज लोग के भी मिलावट रहे। मुग़ल काल में उत्तर प्रदेश के इलाका साम्राज्य के हिरदय (हार्टलैंड) नियर बन गइल।<ref name="Bowman2000">{{cite book|author=John Stewart Bowman|title=Columbia Chronologies of Asian History and Culture|url=https://books.google.com/books?id=cYoHOqC7Yx4C&pg=PA273|accessdate=2 अगस्त 2012|year=2000|publisher=Columbia University Press|isbn=978-0-231-11004-4|page=273}}</ref> मुग़ल शासक बाबर आ हुमायूँ [[दिल्ली]] से शासन कइल।<ref name="Schimmel2004">{{cite book|author=Annemarie Schimmel|title=The Empire of the Great Mughals: History, Art and Culture|url=https://books.google.com/books?id=N7sewQQzOHUC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=5 February 2004|publisher=Reaktion Books|isbn=978-1-86189-185-3}}</ref><ref name="Hindustan)Hiro2006">{{cite book|author1=Babur (Emperor of Hindustan)|author2=Dilip Hiro|title=Babur Nama: Journal of Emperor Babur|url=https://books.google.com/books?id=VW2HJL689wgC|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 मार्च 2006|publisher=Penguin Books India|isbn=978-0-14-400149-1}}</ref> साल 1540 में अफगान योद्धा, [[शेर शाह सूरी]] द्वारा मुग़ल बादशाह हुमायूँ के हरा के उत्तर प्रदेश पर अधिकार जमा लिहल गइल।<ref name="Ramirez-Faria2007">{{cite book|author=Carlos Ramirez-Faria|title=Concise Encyclopeida Of World History|url=https://books.google.com/books?id=gGKsS-9h4BYC&pg=PA171|accessdate=2 अगस्त 2012|date=1 January 2007|publisher=Atlantic Publishers & Dist|isbn=978-81-269-0775-5|page=171}}</ref> शेर शाह आ उनके लड़िका इस्लाम शाह द्वारा उत्तर प्रदेश पर ग्वालियर से शासन कइल गइल।<ref name=hindustan>{{cite book|last=Stronge|first=Susan|title=Mughal Hindustan is renowned for its opulence|date=16 अक्टूबर 2012|publisher=The Arts of the Sikh Kingdoms (V&A 1999)|location=London|page=255|url=https://books.google.com/books?id=PVrSYgEACAAJ&dq=hindustan+by+mughal|accessdate=23 July 2012|isbn=9788174366962}}</ref> इस्लाम शाह के मौत के बाद उनके परधानमंत्री हेमू उत्तर प्रदेश के ''डि फैक्टो'' शासक बन गइल अ एह राज में बिहार, मध्य प्रदेश, आ बंगाल के पच्छिमी हिस्सा भी शामिल रहल। हेमू आपन टाइटिल ''हेमचंद्र विक्रमादित्य'' रखलें आ उनके औपचारिक राज्यारोहण दिल्ली के पुराना किला में 7 अक्टूबर 1556 के भइल। पानीपत के दूसरा जुद्ध में हेमू के निधन भइल आ उत्तर प्रदेश पर [[अकबर]] क शासन स्थापित भइल।<ref name="Agrawal1983">{{cite book|author=Ashvini Agrawal|title=Studies In Mughal History|url=https://books.google.com/books?id=AZdCrUxFAHEC&pg=PA30|accessdate=27 July 2012|date=1 January 1983|publisher=Motilal Banarsidass Publ.|isbn=978-81-208-2326-6|pages=30–46}}</ref> अकबर द्वारा [[आगरा]] आ फतेहपुर सीकरी से शासन चलावल गइल।<ref>Fergus Nicoll, ''Shah Jahan: The Rise and Fall of the Mughal Emperor'' (2009)</ref> 18वीं सदी में मुगल साम्राज्य के पतन के बाद खाली जगह के मराठा साम्राज्य द्वारा भरल गइल आ मराठा लोग उत्तर प्रदेश पर हमला कइल जेह में रोहिल्ला लोग हार गइल आ रुहेलखण्ड पर रघुनाथ राव आ मल्हाराव होलकर के शासन हो गइल। मराठा आ रोहिल्ला लोग के बिचा में संघर्ष के अंत भइल 18{{nbsp}}दिसंबर 1788 के, जब नजीबुद्दौला के पोता गुलाम कादिर के महादजी सिंधिया द्वारा हरा के गिरफ्तार क लिहल गइल। 1803 में दूसरा आंग्ल-मराठा जुद्ध के बाद ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी द्वारा मराठा लोग के हरा दिहल गइल आ उत्तर प्रदेश पर [[ब्रिटिश राज|अंगरेजी राज]] स्थापित हो गइल।<ref>{{cite book |last = Mayaram |first = Shail |title = Against history, against state: counterperspectives from the margins Cultures of history |publisher = Columbia University Press, 2003 |isbn = 978-0-231-12731-8}}</ref> ====ब्रिटिश राज में==== {{Infobox | above = उत्तर प्रदेश के नाँव बदलाव आ क्षेत्र बदलाव के समयरेखा<ref>http://www.hindustantimes.com/lucknow/uttar-pradesh-day-how-the-state-was-born-67-years-back/story-Y2JhCTBIo2UuQYvQSTBNgN.html</ref> | label2 = 1807 | data2 = सीडेड एंड कॉन्कर्ड प्रोविंस | label3 = 14 नवं 1834 | data3 = आगरा प्रेसिडेंसी | label4 = 1 जन 1836 | data4 = नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस | label5 = 3 अप्रै 1858 | data5 = ब्रिटिश अवध अलग भइल, दिल्ली के नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस से बिलगा के पंजाब में सामिल कइल गइल | label6 = 1 अप्रै 1871 | data6 = अजमेर, मेवाड़ आ केकरी के अलग कमिश्नर-शिप में डालल गइल | label7 = 15 फर 1877 | data7 = नार्थ वेस्टर्न प्रोविंस में अवध के शामिल कइल गइल | label8 = 22 मार्च 1902 | data8 = 'आगरा अवध संजुक्त प्रांत' नाँव कइल गइल | label9 = 3 जन 1921 | data9 = 'ब्रिटिश भारत के संजुक्त प्रांत' नाँव कइल गइल | label10 = 1 अप्रै 1937 | data10 = 'संजुक्त प्रान्त (यूनाइटेड प्रोविंस)' नाँव कइल गइल | label11 = 1 अप्रै 1946 | data11 = खुद शासन के स्वीकार कइल गइल | label12 = 15 अग 1947 | data12 = आजाद भारत के राज्य | label13 = 24 जन 1950 | data13 = नाँव बदल के 'उत्तर प्रदेश' कइल गइल | label14 = 9 नवं 2000 | data14 = वर्तमान [[उत्तराखंड]] के 'उत्तरांचल' के नाँव से अलग राज्य बनावल गइल। }} 18वीं सदी के दूसरा हिस्सा में उत्तर भारत में कई गो लड़ाई, बंगाल से सुरू हो के पच्छिम के ओर बढ़त क्रम में, भइल आ इलाका धीरे-धीरे ब्रिटिश ईस्ट इंडिया कंपनी के शासन में आ गइल।<ref name="Kudaisya2006">{{cite book |author=Gyanesh Kudaisya |title=Region, nation, "heartland": Uttar Pradesh in India's body-politic |year=1994 |publisher=LIT Verlag Münster |isbn=978-3-8258-2097-8 |pages=126–376}}</ref> [[अजमेर]] आ [[जयपुर]] के राजघराना एही कंपनी राज में नार्थ-वेस्टर्न टेरीटरी (उत्तर-पच्छिमी इलाका) में शामिल कइल गइल रहल आ एकर नाँव तब "नार्थ-वेस्टर्न प्रोविंस" (आगरा के) रखल गइल रहे। बाद में यूपी भारत के पाँचवाँ सभसे बड़ राज्य बनल, बाकिर ई तबो ब्रिटिश भारत के सभसे छोट राज्य रहे।<ref name="Sivaramakrishnan1999">{{cite book|author=K. Sivaramakrishnan|title=Modern Forests: Statemaking and Environmental Change in Colonial Eastern India|url=https://books.google.com/books?id=TM7oYBG4M04C&pg=PA240|accessdate=26 July 2012|date=3 December 1999|publisher=Stanford University Press|isbn=978-0-8047-4556-7|pages=240–276}}</ref> एकर राजधानी दू बेर आगरा आ इलाहाबाद के बीच एहर-ओहर कइल गइल।<ref>{{cite book |title=Town Planning Regeneration of Cities|author=Ashutosh Joshi|publisher=New India Publishing|date= 1 जनवरी 2008|isbn=8189422820 |page=237 |url=https://books.google.com/books?id=UFaGME0XDBkC&pg=PA151&dq=Naini&hl=en&sa=X&ei=CN7OUsznI8yTrgeDwYDgCw&ved=0CDEQ6AEwATgU#v=onepage&q=Allahabad%20capital&f=false }}</ref> ब्रिटिश शासन से गम्हिराहे असंतोख के चलते बंगाल रेजीमेंट के सिपाही लोग जे मेरठ में तैनात रहल, बिद्रोह क दिहल। एह घटना में उत्तर प्रदेश के [[मंगल पांडे]] के बिद्रोह के सुरुआत करे के श्रेय दिहल जाला।<ref name="Mukherjee2005">{{cite book|author=Rudrangshu Mukherjee|title=Mangal Pandey: brave martyr or accidental hero?|url=https://books.google.com/books?id=-SluAAAAMAAJ|accessdate=1 अक्टूबर 2012|date=1 जून 2005|publisher=पेंगुइन बुक्स|isbn=978-0-14-303256-4}}</ref> एकरे बाद क्रम से बिद्रोह के बिस्तार होत गइल आ इतिहास में ई [[1857 के बिद्रोह]] भा भारत के पहिली आजादी के लड़ाई के रूप में देखल जाला। कानपुर में नाना साहेब, तात्यां टोपे, आ अजीमुल्ला, लखनऊ में बेगम हजरत महल, झाँसी में रानी लक्ष्मीबाई, बरेली में खान बहादुर खान, फैजाबाद में मौलवी अहमदुल्लाह, कालपी में ताँत्या टोपे, इलाहाबाद में लियाकत अली, मेरठ में कदम सिंह आ मथुरा में देवी सिंह एह बिद्रोह के अगुआई कइल लोग। कुछ दिन बाद जब ब्रिटिश सासन दोबारा आपन सत्ता कायम क लिहलस, 1 नवंबर 1958 के इलाहाबाद में दरबार के आयोजन कइल गइल आ लार्ड कैनिंग महारानी के घोषणापत्र पढ़लें आ एकरे बाद भारत के सत्ता ईस्ट इंडिया कंपनी के हाथ से सीधे इंग्लैंड के महारानी के हाथ में चल गइल। बिद्रोह के बिफलता के बाद के राजीनीतिक स्थिति में अंग्रेज लोग आपन स्थिति अउरी पोढ़ करे खाती बिद्रोही प्रदेश सभ के बाँट के नया तरीका से राजनीतिक बिभाजन कइल। नार्थ-वेस्ट प्रोविंस के दिल्ली इलाका के पंजाब के संघे बिलय क दिहल गइल, अजमेर आ मारवाड़ के राजपुताना में बिलय कइल गइल, अवध के नया राज्य के रूप में स्थापित कइल गइल आ एकर नाँव 'नार्थ वेस्टर्न प्रोविंस ऑफ आगरा एंड अवध' रखल गइल, जेकरा के 1902 में 'यूनाइटेड प्रोविंस ऑफ आगरा एंड अवध' क दिहल गइल।<ref name="(India)Drake-Brockman1934">{{cite book|author1=United Provinces of Agra and Oudh (India)|author2=D.L. Drake-Brockman|title=District Gazetteers of the United Provinces of Agra and Oudh: supp.D.Pilibhit District|url=https://books.google.com/books?id=VUNuAAAAMAAJ|accessdate=1 अक्टूबर 2012|year=1934|publisher=Supdt., Government Press, United Provinces}}</ref> आमतौर पर एकरा के यूनाइटेड प्रोविंस भा यूपी कहल जाए लागल।<ref name="Chakrabarti1997">{{cite book|author=Dilip K. Chakrabarti|title=Colonial Indology: sociopolitics of the ancient Indian past|url=https://books.google.com/books?id=ADZuAAAAMAAJ|accessdate=26 जुलाई 2012|date=1 जून 1997|publisher=Munshiram Manoharlal Publishers Pvt. Ltd.|location=Michigan|isbn=978-81-215-0750-9|page=257}}</ref><ref name="Cohn1996">{{cite book|author=Bernard S. Cohn|title=Colonialism and Its Forms of Knowledge: The British in India|url=https://books.google.com/books?id=uIalYaenrTkC|accessdate=26 जुलाई 2012|date=19 अगस्त 1996|publisher=प्रिंसटन यूनिवर्सिटी प्रेस|isbn=978-0-691-00043-5|page=189}}</ref> 1920 में राजधानी के इलाहाबाद से लखनऊ ले जाइल गइल। हाईकोर्ट के इलाहाबादे में रहे दिहल गइल बाकी एगो बेंच के स्थापना लखनउओ में कइल गइल। इलाहाबाद आज भी बिबिध प्रशासनिक आ सरकारी बिभागन के मुख्यालय बा आ महत्व के शहर हवे।<ref name="Nair2004">{{cite book|author=K. Balasankaran Nair|title=Law Of Contempt Of Court In India|url=https://books.google.com/books?id=gujNYPcNETMC|accessdate=26 जुलाई 2012|date=1 जनवरी 2004|publisher=अटलांटिक पब्लिशर्स & डिस्ट्री॰|isbn=978-81-269-0359-7|page=320}}</ref> उत्तर प्रदेश भारत के राजनीति में आपन केंद्रीय महत्व बाद में भी कायम रखले रहल आ भारत के आजादी के लड़ाई में ई इलाका बहुत गरमागरमी वाला रहल। एही दौर में उत्तर प्रदेश में बनारस हिंदू विश्वविद्यालय, अलीगढ़ मुस्लिम विश्वविद्यालय, आ दारुल-उलूम देवबंद जइसन आधुनिक शिक्षा के केंद्र सभ के स्थापना भइल। क्रांतिकारी लोग में राम प्रसाद बिस्मिल आ चंद्रशेखर आजाद नियर लोग आ मोतीलाल नेहरू, जवाहरलाल नेहरू, मदन मोहन मालवीय, गोबिंद बल्लभ पंत नियर लोग उत्तर प्रदेश के रहल जे भारत के आजादी के आंदोलन में राष्ट्रीय स्तर पर सक्रिय रहल आ एकर अगुआई कइल। कांग्रेस के लखनऊ सत्र में 11 अप्रैल 1936 के आल इंडिया किसान सभा के स्थापना भइल आ परसिद्ध राष्ट्रवादी स्वामी सहजानंद सरस्वती के पहिला अध्यक्ष बनावल गइल,<ref>{{cite book | first = Bandyopādhyāya | last = Śekhara | title = From Plassey to Partition: A History of Modern India | publisher = Orient Longman | year = 2004 | isbn = 978-81-250-2596-2 | page = 407 }}</ref> एकर मकसद ढेर दिना से चल आइल रहल खेतिहर लोग के असंतोख के दूर कइल आ जमींदारी ब्यवस्था के तहत बड़हन भूस्वामी लोग के द्वारा खेतिहर लोगग के जमीन अधिकार पर हमला के खिलाफ खेतिहर लोग के आगे कइल आ भारत में किसान आंदोलन के सुरुआत कइल भी एकर उद्देश्य रहल।<ref>{{cite book | first = Śekhara | last = Bandyopādhyāya | title = From Plassey to Partition: A History of Modern India | publisher = Orient Longman | year = 2004 | isbn = 978-81-250-2596-2 | page = 406 }}</ref> सन 1942 के भारत छोड़ो आंदोलन में, [[बलियाँ]] जिला में चित्तू पांडे के अगुआई में ब्रिटिश राज के कुछ दिन खातिर खतम क दिहल गइल रहे। बलियाँ के, एकरे आजादी के लड़ाई में उग्र योगदान खातिर "बागी बलियाँ" के नाँव से जानल जाला।<ref name="Chatterji2006">{{cite book|author=Bankim Chandra Chatterji|title=Anandamath|url=https://books.google.com/books?id=7Gmjn63ogDUC|accessdate=26 July 2012|date=15 जनवरी 2006|publisher=Orient Paperbacks|isbn=978-81-222-0130-7|page=168}}</ref> ====आजादी के बाद==== भारत के आजादी के बाद, यूनाइटेड प्रोविंस के नाँव बदल के "उत्तर प्रदेश" कइल गइल, एकर छोट नाँव यूपी के ओही तरे रखे खातिर,<ref>{{cite web|title=Uttar Pradesh - States and Union Territories |url=http://www.archive.india.gov.in/knowindia/state_uts.php?id=28 |website=Know India: National Portal of India |accessdate=14 जुलाई 2015}}</ref><ref>{{cite web |title=Uttar Pradesh |url=http://www.whatisindia.com/issues/uttarpra/uttar_general.html |publisher=What is India |accessdate=8 अक्टूबर 2016 |date=22 अगस्त 2007}}</ref> एकरा संबंधी नोटिफिकेशन के संघ के गजट में 24 जनवरी 1950 के छापल गइल।<ref>http://www.newindianexpress.com/nation/2017/may/02/uttar-pradesh-introduces-new-transfer-policy-1600219.html</ref> ई राज्य से अबले आठ गो भारतीय परधानमंत्री हो चुकल बा लोग आ संसद में लोकसभा में सभसे ढेर हिस्सेदारी एही राज्य के बा। एकरा बावजूद भी, राजीनीतिक रूप से एतना महत्व वाला ई राज्य अपराध आ भ्रष्टाचार के चलते आर्थिक आ सामाजिक रूप से पिछड़पन के सिकार बा। जातीय आ सामुदायिक हिंसा से कई बेर परभावित भइल बा।<ref>{{cite news|title=Communal violence|url=http://www.business-standard.com/article/current-affairs/uttar-pradesh-tops-home-ministry-list-on-communal-violence-114080601639_1.html |accessdate=25 अगस्त 2014 |work=[[बिजनेस स्टैंडर्ड]] |agency=कोटक महिंद्रा बैंक |publisher=आनंद प्रकाशन |date=6 अगस्त 2014}}</ref> 1992 में अजोध्या में बाबरी महजिद के ध्वस्त करे के घटना के बाद राज्य में आ भारत भर में हिंसा भइल।<ref name="communal violence">{{cite news|last=communal violence|first=in uttar pradesh|title=Communal conflicts in state|url=http://www.tehelka.com/what-led-to-the-muzaffarnagar-communal-riots/|accessdate=12 January 2014|newspaper=Tehalka}}</ref> साल 2000 एकर उत्तरी पहाड़ी भाग के बिलगा के अलग राज्य [[उत्तराखंड]] बनावल गइल।<ref name=separation>{{cite book |author1=J. C. Aggarwal |author2=S. P. Agrawal |date=1995 |title=Uttarakhand: Past, Present, and Future |url=https://books.google.com/books?id=alRh51xE_v0C&pg=PA391 |publisher=Concept Publishing Company of India |page=391 |isbn=978-81-7022-572-0}}</ref>
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)