Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
कुशीनगर
(खंड) के संपादन कइल जात बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
==बुद्ध के निधन आ परिनिर्वाण के भूईं== [[File:Buddha's cremation stupa, Kushinagar.jpg|230px|thumb|बुद्ध के अंतिम संस्कार वाला स्तूप, रामभर स्तूप]] 1896 में, वैडल नाँव के बिद्वान ई सुझाव दिहलें कि बुद्ध के निधन के अस्थान [[रामपुरवा]] के इलाका में कहीं होखे के चाहीं।<ref>"A Tibetan Guide-book to the Lost Sites of the Buddha's Birth and Death", L. A. Waddell. Journal of the Asiatic Society of Bengal, 1896, p. 279.</ref> हालाँकि, बौद्ध परंपरा के ग्रंथ ''महापरिनिर्वाणसुत्त'' के मोताबिक, गौतम बुद्ध कुशीनारा के जात्रा कइलें, ओही जे उनके निधन भइल आ ओहिजे अंतिम संस्कार भइल।<ref name=fogelin2015p23/><ref>{{cite journal|author=John Guy| title=The Mahabodhi temple|journal=The Burlington Magazine| year=1991| volume=133| number=1059|jstor=884751| pages=356–357}}</ref> आधुनिक बिद्वान लोग के राय, पुरातत्व के सबूत के आधार पर, ई बाटे कि बुद्ध के निधन वर्तमान कसया के लगे मौजूद एही कुशीनगर में भइल।<ref>{{cite book|author=United Nations|title=Promotion of Buddhist Tourism Circuits in Selected Asian Countries|url=https://books.google.com/books?id=F9ZhFMWSYKsC&pg=PA23|year=2003|publisher=United Nations Publications|isbn=978-92-1-120386-8|pages=23–24}}</ref><ref>{{cite book|author=Kevin Trainor |title=Buddhism: The Illustrated Guide |url=https://books.google.com/books?id=_PrloTKuAjwC |year=2004|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-517398-7 |pages=41 }}</ref><ref>{{cite book|author1=Elizabeth Lyons|author2=Heather Peters|author3=Chʻeng-mei Chang|title=Buddhism: History and Diversity of a Great Tradition|url=https://books.google.com/books?id=hkdxmAYVbJUC&pg=PA17|year=1985|publisher=University of Pennsylvania Museum of Archaeology|isbn=978-0-934718-76-9|page=17}};<br>{{cite book|author=Fred S. Kleiner |title=Gardner's Art through the Ages: Non-Western Perspectives |url=https://books.google.com/books?id=TlVeuxIgjwQC |year=2009|publisher=Cengage |isbn=0-495-57367-1 |pages=13, 31 }}</ref><ref>{{Citation |last = Huntington |first = John C |title = Sowing the Seeds of the Lotus |journal = Orientations |date=1986 |volume= September 1986 |pages = 47 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20141128233735/http://huntingtonarchive.osu.edu/resources/downloads/jchArticles/Part%205.pdf | archivedate = Nov 28, 2014 |url = http://huntingtonarchive.osu.edu/resources/downloads/jchArticles/Part%205.pdf | format = PDF}}</ref> बुद्ध के परिनिर्वाण स्थल पर [[अशोक]] द्वारा स्तूप बनवावल गइल आ एह जगह के [[बौद्ध तीर्थ|तीरथ]] के रूप में परतिष्ठा भइल।<ref>{{cite book|author1=Akira Hirakawa |author2=Paul Groner |title=A History of Indian Buddhism: From Śākyamuni to Early Mahāyāna |url=https://books.google.com/books?id=XjjwjC7rcOYC |year=1993|publisher=Motilal Banarsidass |isbn=978-81-208-0955-0 |pages=101 }}</ref> [[गुप्त साम्राज्य|गुप्त बंस]] (4<sup>थी</sup> से 7<sup>वीं</sup> सदी) के हिंदू शासक लोग एह स्तूप के बड़ करावल आ परिनिर्वाण मंदिर में लेटल बुद्ध के मुर्ती अस्थापित करावल।<ref>{{cite journal|author=Gina Barns|title=An Introduction to Buddhist Archaeology|journal=World Archaeology|volume = 27| number = 2|year=1995|pages=166–168|doi=10.1080/00438243.1995.9980301}}</ref><ref name=stoddardp3>{{cite journal|author=Robert Stoddard|year=2010 |journal= Pilgrimage and Buddhist Art |title= The Geography of Buddhist Pilgrimage in Asia |publisher= Yale University Press |url= http://digitalcommons.unl.edu/geographyfacpub/27| volume = 178|pages=3–4}}</ref> बौद्ध भिक्षु लोग द्वारा ई तीरथ छोड़ दिहल गइल जब 1200 ईस्वी के आसपास मुस्लिम सेना के बचे खाती ई लोग भाग चलल, बाद के इस्लामी शासन काल में ई जगह धीरे-धीरे भुला दिहल गइल।<ref>{{cite book|author1=Richard H. Robinson|author2=Sandra Ann Wawrytko |author3=Ṭhānissaro Bhikkhu |title=The Buddhist Religion: A Historical Introduction|url= https://books.google.com/books?id=LhUSAQAAIAAJ | year=1996| publisher=Thomson |isbn=978-0-534-20718-2 |pages=50 }}</ref><ref>{{cite book|author1=Mark Juergensmeyer|author2=Wade Clark Roof|title=Encyclopedia of Global Religion|url=https://books.google.com/books?id=WwJzAwAAQBAJ|year=2011|publisher=SAGE Publications|isbn=978-1-4522-6656-5|page=148}}</ref> ब्रिटिश पुरातत्वबिद [[अलेक्जेंडर कनिंघम]] एह जगह के 19<sup>वीं</sup> सदी में दुबारा खोजलें आ इनके सहजोगी [[ए॰सी॰एल॰ कार्लाइल]] इहाँ खोदाई करवलें आ लगभग 1500 बरिस पुरान बुद्ध के मुर्ती मिलल।<ref name=stoddardp3/><ref>{{cite journal|last1=Asher|first1=Frederick|title=From place to sight: locations of the Buddha´s life|journal=Artibus Asiae|date=2009|volume=69|issue=2|page=244}}</ref><ref>{{cite book|author=Himanshu Prabha Ray|title=The Return of the Buddha: Ancient Symbols for a New Nation|url=https://books.google.com/books?id=l3s9BAAAQBAJ&pg=PA74|year=2014|publisher=Routledge|isbn=978-1-317-56006-7|pages=74–75, 86}}</ref> एकरे बाद ई जगह बौद्ध तीर्थ आ पर्यटन केंद्र के रूप में फिर से महत्व पा गइल।<ref name=fogelin2015p23>{{cite book|author=Lars Fogelin|title=An Archaeological History of Indian Buddhism|url=https://books.google.com/books?id=tRV0BgAAQBAJ |year=2015|publisher=Oxford University Press|isbn=978-0-19-994822-2|pages=23–24}}</ref><ref>{{cite book|author=Lars Fogelin|title=Archaeology of Early Buddhism|url=https://books.google.com/books?id=3WAnAAAAQBAJ |year=2006|publisher=AltaMira Press|isbn=978-0-7591-1444-9|pages=42–43}}</ref> तीसरी सदी ईसा पूर्व के पुरातात्विक अवशेष सभ से ई पता चले ला कि ई जगह प्राचीन काल में बौद्ध तीर्थ रहे।<ref name=fogelin2015p23/>
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)