Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
आम
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
{{taxobox |name = आम<br /><small>Mango</small> |image = Mangoes pic.jpg |image_caption = फल |regnum = [[पौधा|प्लांटाई]] |unranked_divisio = [[एंजियोस्पर्म]] <small>''Angiosperms''</small> |unranked_classis = [[यूडिकॉट्स]] <small>''Eudicots''</small> |unranked_ordo = [[रोसाइड]] <small>''Rosids''</small> |ordo = [[सैपिंडेल्स]] <small>''Sapindales''</small> |familia = [[एनाकार्डियासिया]] <small>''Anacardiaceae''</small> |genus = ''[[मैंगिफेरा]]'' |species = '''''मैंगिफेरा इंडिका''''' |binomial = ''मैंगिफेरा इंडिका''<br><small>''Mangifera indica''</small> |binomial_authority = [[कार्ल लिंनायस|लिंनायस]] |synonyms =Mangifera austro-yunnanensis (मैंगिफेरा ऑस्ट्रो-युन्नानेसिस)<small>हू</small><ref>{{cite web|url=http://www.theplantlist.org/tpl1.1/record/kew-2362916 |title=Mangifera austroyunnanensis Hu — The Plant List |language=en|publisher=Theplantlist.org |date=23 मार्च 2012 |accessdate=21 जून 2016}}</ref> |}} '''आम''' एक ठो [[कोइलीदार फर|कोइली वाला फल]] हवे। एकर बड़हन आकार के ऊँच फेड़ होला। आम के फेड़ के [[बनस्पति बिज्ञान]] के बर्गीकरण में ''मैंगीफेरा'' जाति में रखल जाला। ई [[उष्णकटिबंध|गरम इलाका]] सभ में पैदा होखे हवे आ एकरे फल खातिर बगइचा लगा के खेती होला। आम के कइयन गो प्रजाति सभ प्रकृति में जंगली तरीका से भी पावल जालीं। बनस्पति बिज्ञान के बर्गीकरण के हिसाब से एह [[जाति (जीव बिज्ञान)|जाति]] के सगरी पौधा ''एनाकार्डियासिया'' [[परिवार (जीव बिज्ञान)|परिवार]] के सदस्य हवें, जेवना में [[काजू]] नियर अन्य कई गो फेड़ भी शामिल बाने। आम [[दक्खिनी एशिया]], मने की [[भारत]] आ आसपास के देस सभ, के [[मूल निवासी (इकोलॉजी)|मूल पैदावार]] हवे<ref name="Morton">{{cite web |author=मॉर्टन जे॰ |date=1987 |work=फ्रूट्स ऑफ़ वार्म क्लाइमेट्स [गरम जलवायु के फर] |publisher=न्यू-क्रॉप, न्यू क्रॉप रिसर्च ऑनलाइन प्रोग्राम, सेंटर फॉर न्यू क्रॉप्स & प्लांट प्रोडक्ट्स, पुरुडू यूनिवर्सिटी |title=मैंगो|trans-title =आम|pages=221–239 |url=https://www.hort.purdue.edu/newcrop/morton/mango_ars.html}}</ref><ref name="mango">{{cite book|author=Kostermans AJHG, Bompard JM|year=1993|title=The Mangoes: Their Botany, Nomenclature, Horticulture and Utilization|isbn=9780124219205|publisher=Academic Press|url=https://books.google.ca/books/about/The_Mangoes.html?id=UpstquPSMYoC&redir_esc=y}}</ref> जहाँ से "भारतीय आम" ''([[मैंगीफेरा इंडिका]])'' बाकी जगह पहुँचल आ आज के समय में [[उष्णकटिबंध|गरम प्रदेसन]] में एही फल के खेती सभसे ढेर हो रहल बाटे। आम [[भारत]], [[पाकिस्तान]] आ [[फिलिपींस]] के राष्ट्रीय फल हवे आ [[बांग्लादेश]] के राष्ट्रीय फेड़ हवे।<ref name="bdnews24.com">{{cite web |url=http://bdnews24.com/bangladesh/2010/11/15/mango-tree-national-tree |title=Mango tree, national tree |trans-title=आम के फेड़, राष्ट्रीय फेड़ |date=15 नवंबर 2010 |accessdate=16 नवंबर 2013}}</ref> ==बिबरण== [[File:Mango tree Kerala in full bloom.jpg|thumb|upright|left|[[केरल]] में एक ठो आम के फेड़]] [[File:MangoImmatureFruits.JPG|thumb|right|225px|[[अलफांसो (आम)|अलफांसो आम]] के टिकोरा आ मउर के फूल]] [[चित्र:'Himsagar' mango stone (seed).jpg|thumb|हिमसागर आम की गुठली]] <!-- [[File:Flora Sinensis - Mango.JPG|thumb|right|''फ्लोरा सियेंसिस'' नाँव के संग्रह में माइकल बॉयम द्वारा आम के चित्रण]] --> आम के फेड़ {{convert|35|–|40|m|ft|abbr=on}} तक ले ऊँच हो सके ला, आ एकरे ऊपरी फइलाव के गोलाई {{convert|10|m|ft|abbr=on}} व्यास बाला हो सके ला। ई फेड़ बहुत लंबा समय ले जियत रहे ला, कुछ अइसन नमूना भी देखे में आइल बाने जे 300 साल के होखले के बावजूद फरत मिलल बाने।<ref name=Californiararefruitgrowers>{{cite web |title=Mango |work=California Rare Fruit Growers |url=http://www.crfg.org/pubs/ff/mango.html |accessdate=4 नवंबर 2015}}</ref> गहिरा माटी में, मूसर वाली जरि लगभग {{convert|6|m|ft|abbr=on}} भीतर ले चल जले आ एकरे चारों ओर बड़हन बिस्तार में अउरी सोरि सभ फइले लीं; इनहन के अलावा कई ठो अइसन सोरि भी होलीं जे जमीन में कई फीट अंदर ले जालीं आ फेड़ के खड़ा रहे में लंगर नियर मदद करे लीं। पतई सभ सदाबहार होलीं, एक के बाद एक कंछी में साधारण तरीका से जुड़ल होलीं आ इनहन के लंबाई लगभग {{convert|15|–|35|cm|in|abbr=on}} आ, चौड़ाई {{convert|6|–|16|cm|in|abbr=on}} होले; एकदम नौनिहाल पतई सभ नारंगी-गुलाबी, तेजी से कुछ बड़ भइले पर बैंगनी या चमकदार गहिरा लाल आ फिर रूढ़ भइले पर गहिरा हरियर रंग के हो जालीं। [[फूल]] लगभग {{convert|10|–|40|cm|in|abbr=on}} लमहर झोंप में लागे लें; हर एक सफेद रंग के आ फूल पाँच गो पंखुरी वाला होला जिनहन के लंबाई {{convert|5|–|10|mm|in|abbr=on}} होला; हल्का मादक महक वाला ई फूल दूर से फुलाइल होखे के सूचना देलें। आम के लगभग 400 किसिम सभ के पता बा जिनहन में ज्यादातर गरमी के सीजन में फरे लें, जबकि कुछ में साल में दू बेर फर लागे ला।<ref>{{cite web |url=http://toptropicals.com/html/toptropicals/articles/fruit/varieties_mango.htm |title=Mango (Mangifera indica) varieties |author=<!--Staff writer(s); no by-line.--> |website=toptropicals.com |accessdate=2 जनवरी 2014}}</ref> फर के पाके में तीन से छह महिन्ना के समय लागे ला। पाकल फर के रूपरंग आ साइज भी अलग-अलग होला। आम के बिबिध [[किसिम (खेती)|किसिम]] सभ में पीयर, संतरहवा, लाल, भा हरियर रंग के हो सके लीं आ अंदर एक ठो लमछर आ चापट कोइली होला जेकरा चारों गूदा लपटाइल रहे ला आ कोइली रेशा निकल के गूदा में समाइल रहे लें जेकरा कारन ई जल्दी कोइली से अलगा ना होला। पाकल, बिना छीलल आम ईगो खास तरह के मीठ महक देला। कोइली में अंदर {{convert|1|–|2|mm|in|abbr=on}} मोटाई के सिंगल [[बीया]] होले जे लगभग {{convert|4|–|7|cm|in|abbr=on}} लमहर होले। बीया के अंदर ओधी के भ्रूण होला। आम के बीया हठबीया ([[:en:recalcitrant seed|recalcitrant]]) होले आ ई वातावरण के जमा देवे वाला तापमान या फिर बहुत सूखा ना बर्दास्त क सके लें।<ref name="osu">{{cite web |title=Physiology of Recalcitrant Seeds |url=http://seedbiology.osu.edu/HCS631_files/12B%20Recalcitrant%20Seeds.pdf |format=PDF |last=Marcos-Filho |first=Julio |publisher=Ohio State University |accessdate=3 दिसंबर 2014}}</ref> ==नाँव== [[भोजपुरी]], [[मैथिलि]], हिंदी आ कई अन्य भाषा सभ में एह फल के नाँव '''''आम''''', [[संस्कृत]] के ''आम्रः'' शब्द से निकलल हवे।<ref name="BasuSingh2014">{{cite book|author1=Kavita Basu|author2=Dr. D. V. Singh|title=Naveen Hindi Vyavharik Vyakaran Tatha Rachna Bhaag-7: For Class-7|url=https://books.google.com/books?id=PshuAwAAQBAJ&pg=PA15|date=28 अप्रैल 2014|publisher=Goyal Brothers Prakashan|pages=15–|id=GGKEY:JRAQERP0LAE}}</ref> जबकि [[अंगरेजी]] शब्द "मैंगो" <small>''(mango)'' (बहुवचन में "मैंगोस" ''(mangoes भा mangos)''</small> मूल रूप से मलयालम भाषा के "मान्ना" भा "मांगा" से पुर्तगाली भाषा से हो के पहुँचल, लगभग 1498 में जब केरल से यूरोप खातिर मसाला के ब्यापार होखे।<ref name="merriam-webster1">[http://www.merriam-webster.com/dictionary/mango Mango] Merriam Webster Dictionary. <br />''"Origin of mango: Portuguese manga, probably from Malayalam māṅga. First Known Use: 1582"''</ref><ref name="definition">{{cite web |url=http://oxforddictionaries.com/definition/mango |title=Definition for mango - Oxford Dictionaries Online (World English) |publisher=Oxforddictionaries.com |accessdate=17 जून 2012}}</ref> एह शब्द के कौनों यूरोपीय भाषा के लिखित सामग्री में पहिला रिकार्ड इटली के लेखक लुडोविसो दि वर्देमा के 1510 के लिखल चीज में "मांगा" (''manga'') के रूप में मिले ला; फ्रांसीसी भाषा आ परंपरागत-बाद के लैटिन भाषा में एही जा से अनुवाद हो के पहुँचल; अंगरेजी में "-ओ" कईसे जुड़ गइल ई बात साफ नइखे।<ref name=OED >Oxford English Dictionary Online entry ''mango'', n. 1. (Draft revision Sept. 2010, retrieved 13 अक्टूबर 2010)</ref> ==खेती== [[दक्खिन एशिया]] में आम के खेती भा बागबानी हजारन साल से हो रहल बा आ ई ईसा पूर्व पाँचवीं-चउथी सदी में [[दक्खिन पुरुब एशिया]] में पहुँचल, आ दसवीं सदी ईसवी में अफिरका महादीप में पूरबी हिस्सा में एकर खेती सुरू गइल।<ref name=EE>Ensminger 1994: 1373</ref> 14वीं-सदी के [[मोरक्को]] देस के यात्री [[इब्ने-बतूता]] एकरा के मोगादिशू में पावल जाए के बिबरण दिहले बाने।<ref>{{Cite book |author=Watson, Andrew J. |title=Agricultural innovation in the early Islamic world: the diffusion of crops and farming techniques, 700–1100 |publisher=Cambridge University Press |location=Cambridge, UK |year=1983 |pages=72–3 |isbn=0-521-24711-X}}</ref> बाद में एकर बागबानी [[ब्राजील]], बरमूडा, [[वेस्ट इंडीज]] आ [[मैक्सिको]] में होखे लागल जहाँ कहीं उचित जलवायु मिलल।<ref name=EE/> वर्तमान में आम के बागबानी सगरी बर्फ रहित इलाका में, उष्णकटिबंधीय आ उपोष्ण कटिबंधीय इलाका में होखे लागल बाटे; हालाँकि आज भी दुनिया के कुल आम पैदावार के आधा हिस्सा अकेले भारते में पैदा होला, दुसरा नंबर पर चीन बाटे।<ref name=jedele>{{cite web |last1=Jedele |first1=S. |last2=Hau |first2=A.M. |last3=von Oppen |first3=M. |title=An analysis of the world market for mangoes and its importance for developing countries. Conference on International Agricultural Research for Development, 2003 |url=http://www.tropentag.de/2003/abstracts/full/162.pdf |format=PDF}}</ref><ref name=rediff04>{{cite web |url=http://www.rediff.com/money/2004/apr/21india.htm |title=India world's largest producer of mangoes, Rediff India Abroad, 21 अप्रैल 2004 |publisher=Rediff.com |date=31 दिसंबर 2004 |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref><ref>{{cite web |url=http://knowledge.wharton.upenn.edu/india/article.cfm?articleid=4201 |title=Mad About mangoes: As exports to the U.S. resume, a juicy business opportunity ripens, India Knowledge@Wharton Network, June 14, 2007 |publisher=Knowledge.wharton.upenn.edu |date=14 जून 2007 |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref> आम के खेती [[स्पेन]] के [[अंडालूसिया]] में भी होला काहें से कि इहाँ के समुंद्र किनारे के उपोष्णकटिबंधी जलवायु यूरोप के मुख्य भूमि के एकलौता अइसन हिस्सा सभ में बा जहाँ उष्णकटिबंधी पौधा सभ के उपज हो सके ले। स्पेन के कब्जा वाला, कनारी दीपसमूह दुसरा उल्लेखनीय इलाका बा जहाँ आम के पैदावार होले। बाकी अन्य आम उपजावे वाला जगह सभ में उत्तरी अमेरिका के फ्लोरिडा आ कैलीफोर्निया ने कोचेला घाटी, दक्खिन अमेरिका आ मध्य-अमेरिका में, कैरीबियन देस सभ में, हवाई में, दक्खिनी, पच्छिमी आ मध्य अफिरका में, ऑस्ट्रेलिया, चीन, दक्खिन कोरिया, पकिस्तान, बांग्लादेश आ दक्खिन पुरुब एशिया बानें। भारत आम के सभसे बड़ उत्पादन करे वाला होखे के बावजूद, आम के बिस्व ब्यापार में खाली भर 1% हिस्सेदारी करे ला काहें से कि इहाँ खुदे एकर जयादातर खपत हो जाला।<ref>{{cite web | url=http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | title=USAID helps Indian mango farmers access new markets | work=USAID-India | date=3 मई 2006 | archive-url=https://web.archive.org/web/20060601142624/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | archive-date=1 जून 2006}}</ref><ref>{{webarchive |url=https://web.archive.org/web/20111111081720/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm |date=11 नवंबर 2011 }}</ref><ref>{{cite web | url=http://blog.usaid.gov/category/food-security/page/3/ | title=USAID Helps Indian Mango Farmers Access New Markets | archive-url=https://web.archive.org/web/20060601142624/http://www.usaid.gov/in/newsroom/press_releases/may03_6p.htm | archive-date=1 जून 2006}}</ref> आम के ब्यापार होखे वाली ज्यादातर किसिम सभ मूल रूप से क्यूबा के आम के किसिम ''गोमेरा-1'' के जरि पर कलम लगा के उपजावल जालीं काहें की ई समुंद्र किनारे के भूमध्यसागरीय इलाका के आबोहवा के अनुकूल पड़े ला।<ref>{{cite web |url=http://www.actahort.org/members/showpdf?booknrarnr=820_2 |title=actahort.org |publisher=actahort.org |accessdate=31 जनवरी 2013}}</ref> आम के 1,000+ किसिम सभ में से ज्यादातर के कलमी आम के रूप में उपजावल जा सके ला। आम के कुछ छोटहन लंबाई वाली किसिम के सजावटी पौधा के रूप में भी इस्तमाल होला। आम के फसल कई तरह के रोग आ बेमारी से भी प्रभावित होले। ==उपज== {| class="wikitable" style="float:right; clear:left; width:18em;" |- ! colspan=3|आम* के पैदावार <small>(मिलियन टन)</small> |- ! style="background:#ddf; width:60%;"| देस ! style="background:#ddf; width:20%;"| 2013 ! style="background:#ddf; width:20%;"| 2017 |- | {{IND}} || 18.0 || 19.5 |- | {{CHN}} || 4.45 || 4.8 |- | {{THA}} || 3.14 || 3.8 |- | {{IDN}} || 2.06 || 2.6 |- | {{MEX}} || 1.90 || 2.0 |- | '''पूरा बिस्व''' || '''41.56''' || '''50.6''' |- |colspan=3|<small>* एह में मैंगोस्टीन आ अमरुत सामिल बा<br><small>सोर्स: FAOSTAT, [[अमेरिका]]<ref name="faostat16">{{cite web|url=http://www.fao.org/faostat/en/#data/QC|title= Production of mangoes, mangosteens, and guavas in 2017, Crops/Regions/World list/Production Quantity (pick lists)|date=2017|publisher=UN Food and Agriculture Organization, Corporate Statistical Database (FAOSTAT)|accessdate=16 अप्रैल 2019}}</ref> |} In 2017, global production of mangoes (report includes [[mangosteen]]s and [[guava]]s) was 50.6 million [[tonne]]s, led by India with 39% (19.5 million tonnes) of the world total (see table).<ref name=faostat16/> China and Thailand were the next largest producers (table). At the wholesale level, the price of mangoes varies according to the size, the variety, and other factors. The [[FOB (shipping)|FOB Price]] reported by the [[United States Department of Agriculture]] for all mangoes imported into the US ranged from approximately US$4.60 (average low price) to $5.74 (average high price) per box (4 kg/box) during 2018.<ref>National Mango Board. [http://nmb-database.com/cropreports2/reportoptions.php?type=price NMB Crop Reports]. Accessed 2019-11-24. Average per year of combined values.</ref> एही तरह से, अगर पुराना आँकड़ा देखल जाय तब साल 2013 के आँकड़ा अनुसार, आम, अमरुत आ मैंगोस्टीन के सामूहिक रूप से कुल उत्पादन 430लाख टन भइल, एह में 42% हिस्सा भारत देस में पैदा भइल (18 मिलियन टन)।<ref>{{cite web|url=http://faostat3.fao.org/browse/Q/QC/E|title=Production/crops of mangoes including mangosteens and guavas for 2013|publisher=United Nations Food and Agriculture Organization, Statistics Division|date=2013|accessdate=20 मार्च 2016}}</ref> चीन आ थाईलैंड क्रम से दुसरा आ तिसरा नमर पर रहलें। ==कुछ परसिद्ध किसिम== * '''[[अलफांसो (आम)|अलफांसो]]'''- या हापुस * '''[[आम्रपाली (आम)|आम्रपाली]]'''- दसहरी आ नीलम के संकर * '''[[चौसा]]'''- [[पाकिस्तान]] के खास किसिम * '''[[दसहरी]]'''- मलीहाबाद, [[लखनऊ]] के खास * '''[[लंगड़ा]]'''- [[बनारस]] आ [[बिहार]] के आम *[[जर्दालु]]- [[बिहार]] के [[भागलपुर]] जिले में [[भवनाथपुर]] गाँव के प्रसिद्ध जर्दालु 2018 में GI टैग प्राप्त <gallery mode="packed"> Alphonso mango.jpg|[[अलफांसो (आम)|अलफांसो]] चाहे हापुस Sindhri Mango.JPG|[[पाकिस्तान]] के मीरपुर ख़ास के सिंधरी आम File:A 'Himsagar' mango.jpg|thumb|हिमसागर आम Vikramshila Agrovet 2 Langra Mango farm, Mathurapur, Bhagalpur Bihar.JPG|[[बनारस]] के ख़ास चीज, '''[[लंगड़ा|लंगड़ा आम]]''' 09251jfFilipino foods fruits Bulacan landmarksfvf 37.jpg|फिलिपींस के राष्ट्रीय फल, कैरीबाऊ आम </gallery> ==पकवान== <gallery mode="packed"> Sliced-cubed Mango 01.jpg|The "hedgehog" style is a form of mango preparation Glass of Mango Juice.jpg|A glass of mango juice MANGO SEASON (562892060).jpg|Sliced [[Ataulfo (mango)|Ataulfo]] mangoes File:Mango Chutney.jpg|Mango [[chutney]] </gallery> ==संदर्भ== {{Reflist|30em}} {{आम}} {{फल}} [[श्रेणी:आम| ]] [[श्रेणी:खाये जोग फल]] [[श्रेणी:फेड़]] [[श्रेणी:भारत के राष्ट्रीय चीन्हा]] [[श्रेणी:देसी फल]] [[श्रेणी:उष्णकटिबंधीय बनस्पति]] [[श्रेणी:उष्णकटिबंधीय फल]] [[श्रेणी:एशियाई मूल के फल]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:CHN
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite book
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Convert
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:IDN
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:IND
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:MEX
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:THA
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Taxobox
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Webarchive
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:आम
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:फल
(
संपादन करीं
)