Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
इसरो
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
{{Infobox space agency |name = इसरो |native_name = {{noitalics|भारतीय अंतरिक्ष अनुसंधान संगठन<!--end noitalics:-->}} |image = Indian Space Research Organisation Logo.svg |size = |caption = ISRO logo |acronym = |owner = [[भारत सरकार]] |established = {{Start date|df=yes|1969|8|15}} <br /> <small>(1962 में INCOSPAR के नाँव से)</small> |headquarters = [[बंगलौर]], [[कर्नाटक]], [[भारत]] |employees = |spaceport = सतीश धवन अंतरिक्ष केंद्र, [[श्रीहरिकोटा]], आंध्र प्रदेश |motto = {{native phrase|hi|मानव जाति की सेवा में अंतरिक्ष प्रौद्योगिकी|italics=off}} |budget = {{INRConvert|10783.42|c|lk=on}}<small>(2018–19 {{abbr|est.|estimate}})</small><ref>http://www.indiabudget.gov.in/ub2018-19/eb/sbe91.pdf</ref> |URL = {{URL|isro.gov.in/}} |seal = |seal_size = |seal_cap = }} '''इसरो''' (पूरा नाँव '''भारतीय अंतरिक्ष रिसर्च संगठन''') भारत सरकार के अंतरिक्ष एजेंसी हवे। एकर मुख्यालय [[बंगलौर]], कर्नाटक में बा। एह एजेंसी के मकसद "राष्ट्रीय बिकास खातिर अंतरिक्ष टेक्नोलॉजी के सदुपयोग" कइल बा, जेवना खातिर ई अंतरिक्ष बिज्ञान में रिसर्च आ ग्रह-उपग्रह सभ पर खोज के काम करे ले।<ref name="isro_aboutus">{{cite web|url = http://www.isro.gov.in/about-isro/vision-and-mission-statements|title = ISRO – Vision and Mission Statements|publisher = ISRO}}</ref> साल 1969 इसरो के गठन भइल आ ई 1962 में भारत के पहिला परधानमंत्री [[जवाहरलाल नेहरू]] आ उनके नजदीकी रहल बैज्ञानिक विक्रम साराभाई स्थापित के प्रयास से 'अंतरिक्ष रिसर्च खातिर भारतीय राष्ट्रीय कमेटी' (INCOSPAR) के जगह लिहलस। इसरो के गठन से भारत में अंतरिक्ष रिसर्च के संस्थागत रूप मिल गइल।<ref name="Sadeh2013">{{cite book|author=Eligar Sadeh|title=Space Strategy in the 21st Century: Theory and Policy|url=https://books.google.com/books?id=u4nXqDvgGrIC&pg=PA303|date=11 फरवरी 2013|publisher=Routledge|isbn=978-1-136-22623-6|pages=303–}}</ref> ई भारत सरकार के अंतरिक्ष बिभाग के अधीन काम करे ले आ अंतरिक्ष बिभाग खुद सीधे परधानमंत्री के रिपोट करे ला। इसरो भारत के पहिला अंतरिक्ष यान "आर्यभट" बनवलस, जेकरा के [[सोवियत यूनियन]] के द्वारा 19 अप्रैल 1975 के छोड़ल गइल। एह यान के नाँव भारतीय गणितज्ञ [[आर्यभट]] के नाँव पर रखल गइल रहे। 1980 में 'रोहिणी' पहिला अइसन उपग्रह रहे जेकरा के भारतीय लॉन्च वीकल एसएलवी-3 से अंतरिक्ष में भेजल गइल। एकरे बाद इसरो द्वारा [[पीएसएलवी]] आ [[जीएसएलवी]] के निर्माण भइल जे क्रम से उपग्रह सभ के [[ध्रुवीय कक्षा]] आ [[धरती समकालिक कक्षा]] में स्थापित करे खातिर बनावल गइल बाने। इसरो इनहन के मदद से कइयन ठे देसी आ बिदेसी उपग्रह अंतरिक्ष में स्थापित कऽ चुकल बाटे। साल 2014 में इसरो सफलता के साथ देसी क्रायोजेनिक इंजन (सीई-20) के इस्तेमाल जीएसएलवी-5 में कइलस आ जीसैट-14 के अंतरिक्ष में पहुँचावे में सफल भइल।<ref name="Indian Space Research Organisation">{{cite web|title = GSLV-D5 – Indian cryogenic engine and stage|url = http://www.isro.org/gslv-d5/pdf/brochure.pdf|format = PDF|website = Official ISRO website|publisher = Indian Space Research Organisation|accessdate = 29 September 2014}}</ref><ref name="spaceflightnow.com">{{cite web|url = http://spaceflightnow.com/gslv/d5/140105launch/|title = GSLV soars to space with Indian cryogenic engine|website = Spaceflight Now|date = 5 जनवरी 2014|accessdate = 29 सितंबर 2014}}</ref> इसरो आपन चंद्रपरिकरमा यान [[चंद्रयान-1]] के 22 अक्टूबर 2008 के आ एक ठो [[मंगल]]परिकरमा यान, [[मंगलयान]] भेजलस जे 24 सितंबर 2014 के मंगल के कक्षा में स्थापित भइल आ भारत अइसन पहिला देस बनल जे अपने पहिले बेर के कोसिस में ई सफलता पा लिहलस।<ref name="nbt24sep14">{{cite web | url= http://hindi.economictimes.indiatimes.com/india/national-india/India-makes-history-Mangalyaan-enters-Mars-orbit/articleshow/43300180.cms| title= पहली ही कोशिश में मंगल तक पहुंचा भारत| publisher = नवभारत टाईम्स| date= 24 सितंबर 2014| accessdate= 24 सितंबर 2014}}</ref><ref>{{cite news|last1=Thomas|first1=Arun|title=Mangalyan|url=http://edition.cnn.com/2014/09/23/world/asia/mars-india-orbiter/index.html?hpt=hp_c2|publisher=CNN}}</ref> इसरो द्वारा भबिस्य में जीएसएलवी एमके III के निर्माण के योजना बा जवना से कि अउरी भारी वजन वाला उपग्रह छोड़ल जा सकें। एकरे अलावा यूएलवी, दुबारा इस्तमाल लायक लॉन्च बिमान, मानवसहित अंतरिक्षबिमान, चंद्रयान-2, अंतरग्रहीय प्रोब, सूर्य मिशन (आदित्य) इत्यादि के भी योजना बाटे।<ref>{{cite web|title = About ISRO – Future Programme|url = http://www.isro.org/scripts/futureprogramme.aspx|publisher = Indian Space Research Organisation|accessdate = 29 September 2014}}</ref> 18 जून 2016 इसरो एक्के साथ 20 गो उपग्रह अंतरिक्ष में भेज के अपना तरह के एक ठो रेकार्ड बना दिहलस, एह बीस गो में एक ठो उपग्रह गूगल के भी रहल।<ref>{{cite web |url=http://www.ndtv.com/india-news/isro-set-for-record-launch-plans-20-satellites-in-orbit-in-26-minutes-1421878 |title=India Launches Record 20 Satellites in 26 Minutes, Google Is A Customer |author=Pallav Bagla |date=22 June 2016}}</ref> एकरे बाद 15 फरवरी 2017 के इसरो एक्के साथ 104 उपग्रह सभ के एक्के रॉकेट ([[पीएसएलवी]]–[[पीएसएलवी-सी37|सी37]]) से अंतरिक्ष में भेज के बिस्व रेकार्ड बना दिहलस।<ref>{{Cite news|url=http://economictimes.indiatimes.com/news/science/isro-sends-record-104-satellites-in-one-go-becomes-the-first-country-to-do-so/articleshow/57159365.cms|title=ISRO sends record 104 satellites in one go, becomes the first to do so.|newspaper=The Economic Times|access-date=15 February 2017}}</ref><ref name="Barry">{{Cite news|url=https://www.nytimes.com/2017/02/15/world/asia/india-satellites-rocket.html|title=India Launches 104 Satellites From a Single Rocket, Ramping Up a Space Race|last=Barry|first=Ellen|date=15 फरवरी 2017|newspaper=The New York Times|access-date=15 फरवरी 2017|issn=0362-4331}}</ref> 18 मई 2017 के इसरो के इंदिरा गाँधी शांति पुरस्कार दिहल गइल। ई पुरस्कार साल 2014 खातिर, दिल्ली में पूर्व परधानमंत्री [[मनमोहन सिंह]], 'इंदिरा गाँधी ट्रस्ट' के ट्रस्टी के हैसियत से एक ठो समारोह में दिहलें।<ref>{{cite web|url=http://www.thehindu.com/sci-tech/science/isro-gets-indira-gandhi-prize-for-2014/article18492069.ece |title=ISRO gets Indira Gandhi Prize for 2014 |publisher=The Hindu |date=2017-05-18 |accessdate=2018-10-03}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.outlookindia.com/newsscroll/dr-manmohan-singh-presents-indira-gandhi-prize-for-peace-to-isro/1054017 |title=Dr. Manmohan Singh presents Indira Gandhi Prize for Peace to ISRO |publisher=Outlookindia.com |date=18 मई 2017 |accessdate=3 अक्टूबर 2018}}</ref> अगिला अठारह महीना में इसरो तीन गो उपग्रह लॉन्च करे वाला बा जेवना से [[इंटरनेट]] के स्पीड में बढ़ती होखी।<ref>{{cite web|author=BS Web Team |url=http://www.business-standard.com/article/current-affairs/faster-internet-isro-to-launch-3-satellites-in-18-months-to-boost-speed-117051800314_1.html |title=Faster internet: Isro to launch 3 satellites in 18 months to boost speed | Business Standard News |publisher=Business-standard.com |date= |accessdate=3 अक्टूबर 2018}}</ref> ===रिसर्च फेसलिटी === {| class=wikitable |- ! style="width:18%;"| फेसलिटी !! style="width:15%;"| लोकेशन !! style="width:67%;"| बिबरन |- | [[विक्रम साराभाई स्पेस सेंटर]] || [[तिरुअनंतपुरम]] || The largest ISRO base is also the main technical centre and the venue of development of the SLV-3, ASLV, and PSLV series.<ref name=Ojha_142/> The base supports India's Thumba Equatorial Rocket Launching Station and the Rohini Sounding Rocket programme.<ref name=Ojha_142/> This facility is also developing the GSLV series.<ref name=Ojha_142>India in Space", ''Science & Technology'' edited by N.N. Ojha, 142.</ref> |- | लिक्विड प्रोपल्शन सिस्टम सेंटर || [[तिरुअनंतपुरम]] आ [[बंगलौर]] || The LPSC handles design, development, testing and implementation of liquid propulsion control packages, liquid stages and liquid engines for launch vehicles and satellites.<ref name=Ojha_142/> The testing of these systems is largely conducted at ISRO Propulsion Complex at Mahendragiri.<ref name=Ojha_142/> The LPSC, Bangalore also produces precision transducers.<ref name=Suri&Rajaram414/> |- | फिजिकल रिसर्च लैब (पीआरएल) || [[अहमदाबाद]] || Solar planetary physics, infrared astronomy, geo-cosmo physics, plasma physics, astrophysics, archaeology, and hydrology are some of the branches of study at this institute.<ref name=Ojha_142/> An observatory at Udaipur also falls under the control of this institution.<ref name=Ojha_142/> |- | सेमी कंडक्टर लैबोरेट्री|| [[चंडीगढ़]] || Research & Development in the field of semiconductor technology, micro-electro mechanical systems and process technologies relating to semiconductor processing. |- | नेशनल एटमास्फियरिक रडार लैबोरेट्री (एनएआरएल) || [[तिरुपति]] || The NARL carries out fundamental and applied research in Atmospheric and Space Sciences. |- | स्पेस एप्लिकेशन सेंटर || [[अहमदाबाद]] || The SAC deals with the various aspects of practical use of space technology.<ref name=Ojha_142/> Among the fields of research at the SAC are geodesy, satellite based telecommunications, surveying, remote sensing, meteorology, environment monitoring etc.<ref name=Ojha_142/> The SAC additionally operates the Delhi Earth Station, which is located in Delhi and is used for demonstration of various SATCOM experiments in addition to normal SATCOM operations.<ref name=Suri&Rajaram415/> |- | पूर्वोत्तर स्पेस एप्लिकेशन सेंटर || [[शिलांग]] || Providing developmental support to North East by undertaking specific application projects using remote sensing, GIS, satellite communication and conducting space science research. |} {{clear}} ==इहो देखल जाय== * [[मंगलयान]] * [[भारतीय अंतरिक्ष बिज्ञान आ टेक्नालॉजी संस्थान]] ==संदर्भ== {{Reflist|35em}} ==बाहरी कड़ी== {{Commons category|Indian Space Research Organisation}} * [http://www.isro.gov.in ISRO official website] * {{cite web |url=http://www.dos.gov.in |title=Official website of the Department of Space of the Government of India |author=<!--Staff writer(s); no by-line.--> |publisher=dos.gov.in |access-date= }} [[श्रेणी:इसरो| ]] [[श्रेणी:अंतरिक्ष अनुसंधान]] [[श्रेणी:भारत सरकार के एजेंसी]] [[श्रेणी:भारत के अंतरिक्ष कार्यक्रम]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Cite book
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite news
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Clear
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Commons category
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Infobox space agency
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)