Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
सूर्यसिद्धांत
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
{{italic title}} [[File:1st verse of the 1st chapter of the Surya Siddhanta Hindu astronomy, 1847 Sanskrit manuscript edition.jpg|thumb|''सूर्यसिद्धांत'' चउथी भा पाँचवीं सदी ईस्वी के एगो भारतीय ज्योतिष के ग्रंथ हवे।<ref name=britsuryasiddhan/> चित्र में एकर श्लोक 1.1 देखावल बाटे जेह में लेखक ब्रह्मा के आराधना करत बाने।<ref name=burgess1860>P Gangooly (1935, Editor), Translator: Ebenezzer Burgess (1930), [https://archive.org/stream/SuryaSiddhantaTranslation/surya_siddhanta_english#page/n53/mode/2up Translation of Surya Siddhanta: A Textbook of Hindu Astronomy], University of Calcutta, page 1</ref>]] '''''सूर्यसिद्धांत''''' भारतीय ज्योतिष (खगोलिकी) के एगो ग्रंथ हवे जेकर रचना 4थी सदी के बाद के काल भा 5वीं सदी के सुरुआती दौर में भइल।<ref name=britsuryasiddhan>Menso Folkerts, Craig G. Fraser, Jeremy John Gray, John L. Berggren, Wilbur R. Knorr (2017), [https://www.britannica.com/topic/mathematics Mathematics], Encyclopaedia Britannica, Quote: "(...) its Hindu inventors as discoverers of things more ingenious than those of the Greeks. Earlier, in the late 4th or early 5th century, the anonymous Hindu author of an astronomical handbook, the ''Surya Siddhanta'', had tabulated the sine function (...)"</ref><!-- <ref name="Bowman2005p596"/>--> ग्रंथ के कई किसिम के पाठ मौजूद बाने आ छठईं सदी के ज्योतिषी [[वराहमिहिर]] एकरा हवाला अपने [[पंचसिद्धांतिका|ग्रंथ]] में दिहले बाने। मानल जाला कि एह ग्रंथ के बिकास, एही नाँव से काफी समय ले होखत चल गइल।<ref name="Plofker2009p71">{{cite book|author=Kim Plofker|title=Mathematics in India|url=https://books.google.com/books?id=DHvThPNp9yMC|year=2009|publisher=Princeton University Press|isbn=0-691-12067-6|pages=71–72 with footnotes}}</ref><!-- <ref name="Bowman2005p596"/>--> एह में चौदह भा पनरह अध्याय बाने।<ref name="Markanday551–561"/> एकरे 12वीं सदी के एगो संस्करण के अंग्रेजी में अनुवाद पच्छिमी बिद्वान बर्जेस द्वारा 1860 में कइल गइल।<ref name=burgess1860/> ''सूर्यसिद्धांत'' में बिबिध ग्रह सभ आ चंद्रमा के गति के गणना करे के बिधि बतावल गइल बाटे। बिबिध नक्षत्र सभ से सोझा ग्रह सभ के गति, आकार, उनहन के परिकरमा के रास्ता के आकार आ अउरी कई किसिम के गणना के जानकारी दिहल गइल बाटे।<ref name="Thompson2007p76"/><!-- <ref name=montgomery104/>--> ग्रंथ में पृथिवी के गोल आकृती के मानल गइल बा<ref name="Markanday551–561">{{cite book | last=Markanday | first=Sucharit | last2=Srivastava | first2=P. S. | title=Oceanography: The Past | chapter=Physical Oceanography in India: An Historical Sketch | publisher=Springer New York | year=1980 | isbn=978-1-4613-8092-4 | doi=10.1007/978-1-4613-8090-0_50 | pages=551–561}}, Quote: "According to Surya Siddhanta the earth is a sphere."</ref> आ एकरा के केंद्र मान के एकरे चारों ओर सुरुज, चंद्रमा आ ग्रहन के गति के गणना कइल गइल बा; ग्रह सभ में यूरेनस, नेपच्यून आ प्लूटो इत्यादि के नाँव नइखे गिनावल गइल।<ref>{{cite book|author=Richard L. Thompson|title=Vedic Cosmography and Astronomy|url=https://books.google.com/books?id=9oi64rTVwNMC|year=2004|publisher=Motilal Banarsidass |isbn=978-81-208-1954-2|page=[https://books.google.com/books?id=9oi64rTVwNMC&pg=PA10 10]}}</ref> ग्रंथ के अनुसार पृथिवी के ब्यास 8,000 मील (आधुनिक: 7,928 मील), चंद्रमा के ब्यास 2,400 मील (आधुनिक: ~2,160 मील) आ पृथिवी से चंद्रमा के दूरी 258,000 मील (आधुनिक: ~238,000) बतावल गइल बा।<ref name="Thompson2007p76">{{cite book|author=Richard L. Thompson|title=The Cosmology of the Bhagavata Purana |url=https://books.google.com/books?id=3TZmDSr-1msC&pg=PA76 |year=2007|publisher=Motilal Banarsidass |isbn=978-81-208-1919-1|pages=16, 76–77, 285–294}}</ref> एह ग्रंथ में सुरुआती दौर के ट्रिगनामेट्री आ सेक्साजेसिमल माप के बिबरन दिहल गइल बाटे।<ref name=britsuryasiddhan/><!-- <ref name="Bowman2005p596"/>--><ref>{{cite book|author=Brian Evans|title=The Development of Mathematics Throughout the Centuries: A Brief History in a Cultural Context|url=https://books.google.com/books?id=3CPwAgAAQBAJ&pg=PT60 |year= 2014|publisher= Wiley|isbn= 978-1-118-85397-9|page=60}}</ref> ''सूर्यसिद्धांत'' भारतीय ज्योतिष के कई आधार ग्रंथ सभ में से एक हवे जिनहन के मदद से सही गणना आ ग्रह के इस्थिति के भबिस्यबाणी संभव होखे ला।<!-- <ref name=pingree229/><ref name=duke563/>--><ref>{{cite journal | last=Pingree | first=David | title=On the Greek Origin of the Indian Planetary Model Employing a Double Epicycle | journal=Journal for the History of Astronomy | publisher=SAGE Publications | volume=2 | issue=2 | year=1971 | doi=10.1177/002182867100200202 | pages=80–85| bibcode=1971JHA.....2...80P }}</ref> [[हिंदू पतरा]] जे चंद्रमा आ सुरुज के मिलजुल आधार पर बनल कलेंडर हवे, में सुरुज आधारित साल के गणना खातिर मुख्य आधार ग्रंथ हवे।<ref>{{cite book|author=Roshen Dalal|title=Hinduism: An Alphabetical Guide|url=https://books.google.com/books?id=DH0vmD8ghdMC |year=2010|publisher=Penguin Books |isbn=978-0-14-341421-6|page=[https://books.google.com/books?id=DH0vmD8ghdMC&pg=PA89 89]}}, Quote: "The solar calendar is based on the Surya Siddhanta, a text of around 400 CE."</ref> ==संदर्भ== {{Reflist|33em}} [[श्रेणी:ज्योतिष के ग्रंथ]] [[श्रेणी:संस्कृत ग्रंथ]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Cite book
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite journal
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Italic title
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)