<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="bho">
	<id>https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B9%E0%A4%AC%E0%A4%B0</id>
	<title>कोहबर - बदलाव इतिहास</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B9%E0%A4%AC%E0%A4%B0"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B9%E0%A4%AC%E0%A4%B0&amp;action=history"/>
	<updated>2026-08-21T20:14:54Z</updated>
	<subtitle>विकि पर एह पन्ना के संशोधन के इतिहास</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.43.6</generator>
	<entry>
		<id>https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B9%E0%A4%AC%E0%A4%B0&amp;diff=4854&amp;oldid=prev</id>
		<title>ImportMaster: robot: Import pages using विशेष:आयात</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%95%E0%A5%8B%E0%A4%B9%E0%A4%AC%E0%A4%B0&amp;diff=4854&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2022-04-04T14:40:14Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;robot: Import pages using &lt;a href=&quot;/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%87%E0%A4%B7:%E0%A4%86%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%A4&quot; title=&quot;विशेष:आयात&quot;&gt;विशेष:आयात&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;नया पन्ना&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;कोहबर&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; (कौतुकगृह&amp;lt;ref name=&amp;quot;Mishra2009&amp;quot; /&amp;gt;, कोष्ठवर&amp;lt;ref name=&amp;quot;Sumana1971&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=अम्बाप्रसाद सुमन |title=मानसशब्दार्थतत्व |url=https://books.google.com/books?id=eZgRAAAAMAAJ|year=1971|publisher=विज्ञानभारती}}&amp;lt;/ref&amp;gt;) उत्तरी-मध्य भारत, मने कि [[उत्तर प्रदेश]] आ [[बिहार]] के अवध, [[भोजपुरी क्षेत्र]] आ मिथिला क्षेत्र, अउरी एह से सटल [[नेपाल]] के तराई क्षेत्र (जनकपुर अंचल)&amp;lt;ref name=&amp;quot;Rakesh2005&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=Ram Dayal Rakesh|title=Janakpur: the sacred jewel of Nepal|url=https://books.google.com/books?id=O5NuAAAAMAAJ|year=2005|publisher=Safari Nepal|isbn=978-99933-59-96-8}}&amp;lt;/ref&amp;gt; में चलनसार सांस्कृतिक चित्रकारी के एगो बिधा हऽ।&amp;lt;ref name=&amp;quot;Dīkshita2016&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=सूर्यप्रसाद दीक्षित |title=अवध संस्कृति विश्वकोश-1|url=https://books.google.com/books?id=25TQDQAAQBAJ&amp;amp;pg=PA218|year=2016|publisher=वाणी प्रकाशन|isbn=978-93-5229-573-9|pages=218–}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&amp;lt;ref name=&amp;quot;JainDevi1997&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=Jyotindra Jain|title=Ganga Devi: tradition and expression in Mithila painting|url=https://books.google.com/books?id=VuXqAAAAMAAJ|year=1997|publisher=Mapin Pub.|isbn=978-0-944142-33-2|pages=50-}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[बियाह]] के समय, घर के कवनो एगो कोठरी में पुरबी भीत प्रदेश पर गोबर से लीप के, पीसल हरदी (ऐपन) आ पिसल चाउर (चउरठ) से चित्रकारी कइल जाला; एकरे ठीक नीचे जमीन पर गोबर से लीप के बिबिध पूजन सामग्री रखल जालीं।&amp;lt;ref name=&amp;quot;Mishra2009&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=विद्यानिवास मिश्र |title=हिंदी की शब्द-सम्पदा|url=https://books.google.com/books?id=1qhYL4ydm5UC&amp;amp;pg=PA124|year=2009|publisher=राजकमल प्रकाशन प्रा॰ लि॰ |isbn=978-81-267-1593-0|pages=124–}}&amp;lt;/ref&amp;gt; लइका आ लइकी दुनों के घर में, बियाह के रसम सभ में से एक कार्यक्रम कोहबर पुजाई होला जेहमें भीत पर बनल एह कोहबर के पूजल जाला। कोहबर पुजाई के समय गावल जाये वाला गीत &amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;कोहबर गीत&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; कहालें&amp;lt;ref name=&amp;quot;anthropology 2016&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=नीतू शर्मा |title=फ़ैजाबाद सांस्कृतिक गैजेटियर |url=https://books.google.com/books?id=__GhDQAAQBAJ&amp;amp;pg=PA119|year=2016|publisher=वाणी प्रकाशन |isbn=978-93-5229-571-5|pages=119–}}&amp;lt;/ref&amp;gt; आ इनहन में दुलहा-दुलहिन के बीच परेम-भाव बढ़ावे के भाव होला।&amp;lt;ref name=&amp;quot;Thakur&amp;quot; /&amp;gt; &amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;कोहबर&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; घर के ओह कोठरियो के कहल जाला जहाँ ई चित्र बनावल गइल होला। दुलहिन के बिदाई के बाद ससुरें आवे पर उतार के एही कोहबर में ले जाइल जाला।&amp;lt;ref name=&amp;quot;Thakur&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=गजेन्द्र ठाकुर (संप.)|title=विदेह समालोचना|url=https://books.google.com/books?id=kwfgewmFg5EC&amp;amp;pg=PA103|publisher=गजेन्द्र ठाकुर|pages=103–|id=GGKEY:K809SH5BCW4}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==साहित्य में==&lt;br /&gt;
अवध से ले के मिथिला ले के संस्कृति में कोहबर के महत्व के अनुमान तुलसीदास के रामचरितमानस में एकरे उल्लेख से लगावल जा सके ला। बालकाण्ड में राम सीता के बियाह के प्रसंग में तुलसीदास, राम के कोहबर में ले जाइल जाये के उल्लेख कइले बाने: &amp;quot;तब सखी मंगल गान करत, मुनीस आयसु पाइ कै; दल दुलहिनिन्ह सहित सुंदरि चलीं कोहबर ल्याइ कै।&amp;quot;&amp;lt;ref name=&amp;quot;anthropology 2016&amp;quot; /&amp;gt;&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
शब्द के उल्लेख, केशव प्रसाद मिश्र के हिंदी उपन्यास &amp;#039;&amp;#039;कोहबर के शर्त&amp;#039;&amp;#039; के शीर्षके में बा जेकरे कहानी पर बाद में &amp;#039;&amp;#039;[[नदिया के पार (1982)|नदिया के पार]]&amp;#039;&amp;#039; फिलिम बनल।&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
{{clear}}&lt;br /&gt;
==सन्दर्भ==&lt;br /&gt;
{{Reflist}}&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:हिंदू बियाह के रसम]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:भोजपुरी संस्कृति]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:अवध के संस्कृति]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:मिथिला के संस्कृति]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:पूर्वांचल के संस्कृति]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:बिहार के संस्कृति]]&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
{{संस्कृति-आधार}}&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>ImportMaster</name></author>
	</entry>
</feed>