<?xml version="1.0"?>
<feed xmlns="http://www.w3.org/2005/Atom" xml:lang="bho">
	<id>https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0</id>
	<title>पठार - बदलाव इतिहास</title>
	<link rel="self" type="application/atom+xml" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?action=history&amp;feed=atom&amp;title=%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0"/>
	<link rel="alternate" type="text/html" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0&amp;action=history"/>
	<updated>2026-08-21T03:55:48Z</updated>
	<subtitle>विकि पर एह पन्ना के संशोधन के इतिहास</subtitle>
	<generator>MediaWiki 1.43.6</generator>
	<entry>
		<id>https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0&amp;diff=1917&amp;oldid=prev</id>
		<title>ImportMaster: robot: Import pages using विशेष:आयात</title>
		<link rel="alternate" type="text/html" href="https://bho.bharatpedia.org/w/index.php?title=%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0&amp;diff=1917&amp;oldid=prev"/>
		<updated>2022-04-12T13:50:35Z</updated>

		<summary type="html">&lt;p&gt;robot: Import pages using &lt;a href=&quot;/wiki/%E0%A4%B5%E0%A4%BF%E0%A4%B6%E0%A5%87%E0%A4%B7:%E0%A4%86%E0%A4%AF%E0%A4%BE%E0%A4%A4&quot; title=&quot;विशेष:आयात&quot;&gt;विशेष:आयात&lt;/a&gt;&lt;/p&gt;
&lt;p&gt;&lt;b&gt;नया पन्ना&lt;/b&gt;&lt;/p&gt;&lt;div&gt;[[File:Himalaya 85.30820E 32.11063N.jpg|thumb|alt=तिब्बत के पठार के सैटेलाईट फोटो|तिब्बत के पठार के उपग्रह से लिहल फोटो]]&lt;br /&gt;
&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;पठार&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039; ({{Lang-en|Plateau}}, highland, या tableland) आसपास के जमीन से ऊँचाई पर मौजूद, ऊपर से सपाट आ पर्याप्त बिस्तार वाला जमीनी हिस्सा होला, जेकरा कम से कम एक ओर तेज ढाल वाला किनारा होला।&amp;lt;ref&amp;gt;{{cite web|url=https://www.merriam-webster.com/dictionary/plateau |title=Plateau &amp;amp;#124; Plateau Definition by Merriam-Webster |publisher=Merriam-webster.com |date= |accessdate=2017-03-06}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&amp;lt;ref&amp;gt;{{cite web|url=https://hi.oxforddictionaries.com/%E0%A4%AA%E0%A4%B0%E0%A4%BF%E0%A4%AD%E0%A4%BE%E0%A4%B7%E0%A4%BE/%E0%A4%AA%E0%A4%A0%E0%A4%BE%E0%A4%B0 |title=पठार - हिंदी में पठार की परिभाषा &amp;amp;#124; Oxford Dictionaries |publisher=Hi.oxforddictionaries.com |date= |accessdate=2017-03-06}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&amp;lt;ref name=&amp;quot;Husain&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=Husain|title=Bhugol Shabd Sangrah|url=https://books.google.com/books?id=3oE5fqV_7bUC&amp;amp;pg=RA1-PA58|publisher=McGraw-Hill Education (India) Pvt Limited|isbn=978-0-07-067887-3|pages=1–}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&amp;lt;ref name=&amp;quot;ThomasGoudie2009&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author1=David S. G. Thomas|author2=Andrew S. Goudie|title=The Dictionary of Physical Geography|url=https://books.google.com/books?id=E3VPjwCcPmYC&amp;amp;pg=PA376|date=17 July 2009|publisher=John Wiley &amp;amp; Sons|isbn=978-1-4443-1316-1|pages=376–}}&amp;lt;/ref&amp;gt; पृथ्वी के सतह के कौनों हिस्सा के पठार कहल जाए की पाछे प्रमुख बिसेसता एकर आसपास के धरातल से ऊँच होखल आ साथे-साथ अपने आप में कम ऊँचाई-निचाई वाला यानि सपाट सतह वाला होखल बाटे। ढेर ऊँचाई (इलेवेशन) आ कम [[उच्चावच]] (रेलीफ़) के पठार क प्रमुख बिसेसता मानल जाला।&amp;lt;ref name=&amp;quot;PetersenSack2014&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author1=James Petersen|author2=Dorothy Sack|author3=Robert E. Gabler|title=Fundamentals of Physical Geography|url=https://books.google.com/books?id=E8MTCgAAQBAJ&amp;amp;pg=PA500|date=28 फरवरी 2014|publisher=Cengage Learning|isbn=978-1-133-60653-6|pages=500–}}&amp;lt;/ref&amp;gt; &amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;पठार&amp;#039;&amp;#039;&amp;#039;, [[मैदान]] आ [[पहाड़]] के [[भूआकृति बिज्ञान]] में दूसरा श्रेणी (&amp;#039;&amp;#039;सेकेंड ऑर्डर&amp;#039;&amp;#039;)के थलरूप मानल जाला।&amp;lt;ref name=&amp;quot;Lal2006&amp;quot;&amp;gt;{{cite book|author=Rattan Lal|title=Encyclopedia of Soil Science|url=https://books.google.com/books?id=627Qopsj7bsC&amp;amp;pg=PA969|year=2006|publisher=CRC Press|isbn=978-0-8493-5054-2|pages=969–}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&amp;lt;ref&amp;gt;{{cite web|url=http://www.earthonlinemedia.com/ebooks/tpe_3e/earth_materials_structure/orders_of_relief.html |title=Orders of Relief |publisher=Earthonlinemedia.com |date= |accessdate=2017-03-06}}&amp;lt;/ref&amp;gt;&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
पठार, अक्सरहा खनिज पदार्थ खातिर महत्वपूर्ण होलें, काहें से की ज्यादातर पठार पुरान आग्नेय चट्टान के बनल हिस्सा हवें आ इहाँ तरह-तरह के खनिज पावल जाने। भारत के दक्खिनी हिस्सा अइसने पठार हवे।&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==उतपत्ती==&lt;br /&gt;
पठार कई तरह के भूबैज्ञानिक/भूआकृतिक प्रक्रिया द्वारा बनल हो सके लें। नीचे कुछ कारण आ उनहन से निर्मित पठार के उदाहरण दिहल जात बाटे:&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
* टेक्टॉनिक हलचल द्वारा ऊपर उठल भूमि - तिब्बत के पठार,&lt;br /&gt;
* ज्वालामुखी लावा के बहाव से बनल पठार - दक्कन के पठार,&lt;br /&gt;
* प्राचीन ग्रेनाइट शील्ड के हिस्सा - साइबेरिया के पठार, प्रायदीपीय भारत के पठार।&lt;br /&gt;
* पवन द्वारा माटी के जमाव से - लोयस पठार।&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
==बर्गीकरण==&lt;br /&gt;
* अंतरपरबती पठार (इंटरमोंटेन) - तिब्बत के पठार&lt;br /&gt;
* परबतपदी पठार (पीडमोंट) - अप्लेशियन पठार&lt;br /&gt;
* लावा पठार &lt;br /&gt;
* शील्ड पठार/रेलिक्ट प्लेटू&lt;br /&gt;
* पवन निर्मित पठार&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
{{clear}}&lt;br /&gt;
==संदर्भ==&lt;br /&gt;
{{Reflist|35em}}&lt;br /&gt;
&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:पठार| ]]&lt;br /&gt;
[[श्रेणी:ढाल थलरूप]]&lt;/div&gt;</summary>
		<author><name>ImportMaster</name></author>
	</entry>
</feed>