Jump to content
Main menu
Main menu
move to sidebar
लुकवाईं
नेविगेशन
मुख्य पन्ना
हाल के बदलाव
अट्रेंडम पन्ना
मीडियाविकि के बारे में मदद
भोजपुरीपिडिया
खोज
खोजीं
Appearance
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
निजी औजार
खाता बनाईं
खाता में प्रवेश
Pages for logged out editors
learn more
योगदान
बातचीत
हवा प्रदूषण
के संपादन कइल जा रहल बा
पन्ना
बातचीत
भोजपुरी
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
औजार
औजार
move to sidebar
लुकवाईं
Actions
पढ़ीं
संपादन करीं
स्रोत संपादित करीं
इतिहास देखीं
जनरल
इहाँ का जुड़ल बा
संबंधित बदलाव
खास पन्ना
पन्ना से जुड़ल जानकारी
Appearance
move to sidebar
लुकवाईं
चेतावनी:
रउआँ आपन खाता में प्रवेश नइखीं कइले। अगर रउआँ कौनों बदलाव करब त राउर आईपी पता सभके लउकी। अगर रउआ
खाता में प्रवेश करब
या
नया खाता बनाइब
तब, अउरी सुबिधा सब की संघे राउर संपादन के श्रेय भी राउर प्रयोगकर्तानाँव के मिली!
स्पैम-बिरोधी रोक (Anti-spam check) एके
मत
भरीं!
[[File:AlfedPalmersmokestacks.jpg|thumb|upright=1.2|alt=दू ठो लंबा चिमनी से निकल रहल सफ़ेद धुआँ|[[कोक (जलावन)|कोकिंग भट्ठी]] से निकले वाला धुआँ से होखे वाला हवा परदूषण]] '''हवा परदूषण''' भा '''वायु प्रदूषण''' [[वायुमंडल|धरती के वायुमंडल]] में मौजूद हवा में नोकसानदेह चीजन के प्रवेश होखे वाला [[प्रदूषण|परदूषण]] हवे। हवा में पहुँचे वाला ई [[पार्टिकुलेट मैटर|महीन कण]] सभ आ [[जीवकण|जीवीय कण]] सभ बेमारी, एलर्जी पैदा क सके लें आ मौत के कारण बन सकेलें जबकि [[प्राकृतिक पर्यावरण]] के बाकी जिंदा जिया-जंतु आ बनस्पति के सेहत पर भी खराब असर डाल सके लें, आ [[बनावटी पर्यावरण|मनुष्य निर्मित पर्यावरण]] के तत्व सभ के भी नोकसान पहुँचा सके लें। हवा प्रदूषण के कारण मनुष्य के काम भी हो सके ला, जइसे कि चिमनी से निकले वाला धुँआ; आ ई प्राकृतिक घटना सभ के कारण भी हो सके ला, उदाहरण खातिर [[ज्वालामुखी]] से निकले वाली नोकसानदेह गैस से भी हो सके ला। साल 2008 के एक ठो रपट में, घरभितरिया हवा परदूषण आ खराब शहरी हवा गुणवत्ता, दुनों के सभसे खराब किसिम के जहरीला परदूषण के रूप में निशानदेही कइल गइल बा।<ref>{{cite web|url=http://www.worstpolluted.org/ |title=Reports |publisher=WorstPolluted.org |date= |accessdate=2010-08-29| archiveurl= https://web.archive.org/web/20100811155338/http://www.worstpolluted.org/| archivedate= 11 August 2010 <!--DASHBot-->| url-status= live}}</ref> 2014 में आइल बिस्व स्वास्थ संगठन के रपट में बतावल गइल बा कि साल 2012 में पूरा दुनिया भर में 70 लाख लॉग के मौत भइल,<ref name=WHO2014>{{cite web | url =http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2014/air-pollution/en/| title =7 million premature deaths annually linked to air pollution |publisher =WHO|date=25 मार्च 2014| accessdate =25 मार्च 2014}}</ref> एह अनुमान से मिलत जुलत आँकड़ा अंतर्राष्ट्रीय ऊर्जा एजेंसी के भी रहल।<ref>http://www.iea.org/publications/freepublications/publication/WorldEnergyOutlookSpecialReport2016EnergyandAirPollution.pdf</ref><ref>{{cite news |last= |first= |title=Study Links 6.5 Million Deaths Each Year to Air Pollution |url=https://www.nytimes.com/2016/06/27/business/energy-environment/study-links-6-5-million-deaths-each-year-to-air-pollution.html |date=26 जून 2016 |work=New York Times |accessdate=27 जून 2016 }}</ref> == प्रदूषणकारी == * [[कार्बन डाईऑक्साइड]] ({{CO2}}) * सल्फर ऑक्साइड (SO<sub>x</sub>) * नाइट्रोजन ऑक्साइड (NO<sub>x</sub>) * [[कार्बन मोनोऑक्साइड]] (CO) – CO रंगहीन, गंधहीन बिसैली बाकी कौनों संबेदना ना पैदा करे वाली।<ref>{{Cite Web|url=https://www.nhs.uk/conditions/carbon-monoxide-poisoning/|title=Carbon Monoxide Poisoning - NHS}}</ref> इंजन में पेट्रोलियम पदार्थ के दहन (कंबशन) से निकले ले।<ref>"Vehicles, Air Pollution, and Human Health." Union of Concerned Scientists, www.ucsusa.org/clean-vehicles/vehicles-air-pollution-and-human-health</ref> * वोलाटाइल ऑर्गेनिक कंपाउंड (VOC) * [[पार्टिकुलेट मैटर]]<ref>{{cite web|url=http://www.newsroom.heart.org/index.php?s=43&item=1029 |title=Evidence growing of air pollution's link to heart disease, death |accessdate=2010-05-18 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100603014952/http://www.newsroom.heart.org/index.php?s=43&item=1029 |archivedate=2010-06-03 |df= }} // American Heart Association. May 10, 2010</ref> <ref>J.R. Balmes, J.M. Fine, D. Sheppard Symptomatic bronchoconstriction after short-term inhalation of sulphur dioxide Am. Rev. Respir. Dis., 136 (1987), p. 1117</ref> * परसिस्टेंट फ्री रेडिकल्स<ref>{{cite web|url=http://www.physorg.com/pdf138201201.pdf |title=Newly detected air pollutant mimics damaging effects of cigarette smoke |format=PDF |date= |accessdate=2010-08-29}}</ref><ref>{{cite web|url=https://www.sciencedaily.com/releases/2009/07/090722123751.htm |title=Infant Inhalation Of Ultra-fine Air Pollution Linked To Adult Lung Disease |publisher=Sciencedaily.com |date=2009-07-23 |accessdate=2010-08-29}}</ref> * सीसा, पारा, कैडमियम इत्यादि बिसैली धातु सभ। * [[क्लोरोफ्ल्यूरोकार्बन]] (CFCs) – ओजोन के नोकसान, सीधे संपर्क में आवे पर इनहन में से कई गो आदमी दे सेहत खाती नोक्सान्देह। * [[अमोनिया]] (NH<sub>3</sub>) – कई खेती के क्रिया सभ में निकले ला; उद्योग से निकले ला।<ref>{{cite web|title=The Effect of Changing Background Emissions on External Cost Estimates for Secondary Particulates|publisher= Open environmental sciences|year=2008|url=https://www.researchgate.net/profile/Luc_Int_Panis/publication/250144316_The_Effect_of_Changing_Background_Emissions_on_External_Cost_Estimates_for_Secondary_Particulates/file/3deec51efe5018cd80.pdf?origin=publication_detail}}</ref> * गंध — कूड़ा-कबाड़, सीवर, उद्योग के कचरा इत्यादि से निकले वाली बदबू। * रेडियोएक्टिव प्रदूषणकारी – प्राकृतिक रेडियोएक्टिव क्षय से, मनुष्य द्वारा परमाणु बिस्फोट से। * ग्राउंड लेवल पर ओजोन (O<sub>3</sub>) * पेरोक्सीसेटाइल नाइट्रेट (Peroxyacetyl nitrate) (C<sub>2</sub>H<sub>3</sub>NO<sub>5</sub>) – similarly formed from NO<sub>x</sub> and VOCs. == स्रोत == ===प्राकृतिक === [[File:Dust Storm Texas 1935.jpg|thumb|220px|right|alt=धूर के तूफ़ान|अमेरिका के टैक्सास में धूर के आन्ही तुफान]] * धूर – कई अइसन इलाका से जहाँ बनस्पति के अभाव बाटे। * ज्वालामुखी क्रिया से निकले वाली धूर आ बिबिध किसिम के गैस सभ। जइसे कि सल्फरडाइऑक्साइड इत्यादि। * मवेशी सभ के पाचन क्रिया में निकले वाली मीथेन गैस। * पानी लगा के खेती, जइसे कि धान से, निकले वाली मीथेन। * कई जगह जमीन से अपने आप निकले वाली रैडान गैस। === मानवी स्रोत === [[File:BurningOffFieldsInTheEveningInSouthGeorgia.jpg|thumb|220px|right|alt=खेत जरावल |दक्खिनी जार्जिया में एगो खेत में डाठ जरावल जा रहल बा]] * स्थाई, फैक्टरी आ पावर प्लांट से निकले वाला धुआँ आ गैस। * मोबाइल रूप में, सड़क परिवहन से निकले वाला धुआँ * हवाई जहाज सभ से निकले वाली गैस जिनहन से ऊपरी वायुमंडल में अवांछित बदलाव हो रहल बा। * खेती के खड़ा डांठ जरावे से निकले वाला धुआँ। == घरभीतरिया हवा क्वालिटी == अगर घर के भीतर हवा के आवाजाही, मने कि वेंटीलेशन, बढ़ियाँ न होखे, घर के भीतरी हवा में प्रदूषक तत्व सभ एकट्ठा हो सके लें। ई खतरनाक हो सके ला काहें कि लोग आपना जादेतर समय घरे के भितरें बितावे लें। [[रैडान]] (Rn) गैस, एगो कैंसरकारी गैस, कई जगह धरती से निकले ले आ घर के भीतर इकट्ठा हो सके ले। घर में कारपेट आ प्लाई से फॉर्मलडीहाइड (H<sub>2</sub>CO) गैस निकले ले। पेंट आ अउरी अइसन रंग-रोगन के चीज सभ से सूखे पर वोलाटाइल ऑर्गेनिक कंपाउंड (VOCs) रिलीज होखे लें। [[सीसा]] आधारित पेंट से, सूखे पर अइसन महीन धूर (डस्ट) निकले ले जे साँस के साथे शरीर में परवेश क सके ले। इनहन के अलावा एयर फ्रेशनर, सुगंधित करे वाला पदार्थ, धूप-अगरबत्ती इत्यादि से भी, लोग खुद के द्वारा घर के भीतरी हवा में प्रदूषण क सके ला। लकड़ी जरावे आ गर्मी पैदा करे खातिर भी इस्तेमाल होखे वाला दहन सभ से घर के भीतर प्रदूषण हो सके ला।<ref>{{cite web|url=http://sapiens.revues.org/index130.html |title=Duflo, E., Greenstone, M., and Hanna, R. (2008) "Indoor air pollution, health and economic well-being". ''S.A.P.I.EN.S.'' '''1''' (1) |publisher=Sapiens.revues.org |date= |accessdate=2010-08-29}}</ref> बिना उचित वेंटिलेशन वाला घर में कीड़ा-मकोड़ा आ मच्छरमार चीजन के छिड़काव से हवा के क्वालिटी खराब हो सके ले। == इतिहासी बिपति == अब तक के इतिहास में सभसे बड़ बिपति जे हवा में प्रदूषणकारी के तात्कालिक प्रवेश से भइल होखे, 1984 के भोपाल गैस त्रासदी के नाँव से जानल जाला।<ref>{{cite news | publisher = Australian Broadcasting Corporation | author = Simi Chakrabarti | url =http://www.abc.net.au/worldtoday/content/2004/s1257352.htm | title = 20th anniversary of world's worst industrial disaster}}</ref> अमेरिकी कंपनी युनियन कार्बाइड (जेकरा के बाद में डाउ केमिकल कंपनी कीन लिहलस) के फैकटरी से खतरनाक रासायनिक गैस के लीकेज भइल जेह में 3787 लोगन के मौत भ गइल आ 150,000 से 600,000 लोग के नोकसान चहुँपल। एही तरह से यूनाइटेड किंगडम में, सभसे बुरा हवा प्रदूषण के घटना 4 दिसंबर 1952 के "ग्रेट स्मॉग" रहल जे [[लंदन]] के ऊपर बनल रहे। छह दिन में कुल 4,000 से बेसी लोगन के मउअत दर्ज कइल गइल आ हाल के दुबारा अनुमान माने लें कि एह में लगभग 12,000 लोग मुअल।<ref name="EHP_112_1">{{cite journal | last1 = Bell | first1 = Michelle L. |author2=Michelle L. Bell |author3=Devra L. Davis |author4=Tony Fletcher |date=January 2004 | title = A Retrospective Assessment of Mortality from the London Smog Episode of 1952: The Role of Influenza and Pollution | journal=Environ Health Perspect | volume = 112 | issue = 1 | pages = 6–8 | doi = 10.1289/ehp.6539 | pmid=14698923 | pmc=1241789}}</ref> सोवियत रूस में 1979 में अइसने एगो घटना भइल जब जैविक हथियार के प्रयोगशाला से सेवर्डलोस्क में एंथ्रेक्स के जीवाणु बहरें हवा में फइल गइलें आ 64 लोगन के मौत भइल।<ref>{{cite journal |vauthors=Meselson M, Guillemin J, Hugh-Jones M |title=The Sverdlovsk anthrax outbreak of 1979 |journal=Science |volume=266 |issue=5188 |pages=1202–08 |date=November 1994 |pmid=7973702 |doi=10.1126/science.7973702 |url=http://www.anthrax.osd.mil/documents/library/Sverdlovsk.pdf |display-authors=etal |url-status=dead |archiveurl=https://web.archive.org/web/20060921004004/http://www.anthrax.osd.mil/documents/library/Sverdlovsk.pdf |archivedate=2006-09-21 |df= }}</ref> अमेरिका में, सिंगल घटना गिनावल जाय तब पेंसिलवेनिया के डोनोरा में अक्टूबर 1948 में करीब 20 लोगन के मौत भइल आ 7,000 लोग बेमार पड़ गइल।<ref>{{cite book | author=Davis, Devra | title=When Smoke Ran Like Water: Tales of Environmental Deception and the Battle Against Pollution|publisher=Basic Books|year=2002|isbn=0-465-01521-2}}</ref> {{clear}} ==संदर्भ== {{Reflist|35em}} == बाहरी कड़ी == {{commons|Air pollution}} * [http://cpcb.nic.in/National-Air-Quality-Index/ एयर क्वालिटी इंडेक्स], केंद्रीय प्रदूषण नियंत्रण बोर्ड, भारत। {{in lang|en}} * [http://aqicn.org/map/world/ Global real-time air quality index map] {{in lang|en}} * [https://www.airnow.gov/index.cfm?action=aqibasics.aqi Air Quality Index (AQI) Basics] {{in lang|en}} * [http://www.urbanairquality.org/ International Conference on Urban Air Quality]. {{in lang|en}} * [http://www.who.int/phe/health_topics/outdoorair/databases/en/index.html Database: outdoor air pollution in cities], [[बिस्व स्वास्थ्य संगठन]] {{in lang|en}} * [https://web.archive.org/web/20160104165807/http://www.who.int/mediacentre/factsheets/fs313/en/ World Health Organization Fact Sheet on Air quality and health] {{प्रदूषण}} {{Authority control}} [[श्रेणी:हवा प्रदूषण]] [[श्रेणी:प्रदूषण]] [[श्रेणी:सेहत]] [[श्रेणी:वायुमंडल]]
सारांश:
ई नोट कर लीं कि भोजपुरीपिडिया पर सगरी योगदान के दुसरा योगदानकर्ता लोगन द्वारा संपादित कइल जा सकेला, बदलल या हटावल जा सकेला। अगर आप ई नइखीं चाहत की राउर लिखल चीज के केहू भी बे-मोहछोह के संपादित क दे, तब ए के इहाँ मत डालीं।
रउआँ इहो वादा करत बानी की आप ई खुद लिखले बानी या फिर पब्लिक पहुँच में मौजूद या अइसने कौनों फ्री स्रोत से नकल कइले बानी (ढेर जानकारी खातिर
भोजपुरीपिडिया:कापीराइट सब
देखीं)।
बिना परमीशन के कॉपीराइट वाली चीज इहाँ कब्बो मत डालीं!
कैंसिल
संपादन में मदद
(नया विंडो में खोलीं)
ए पन्ना पर इस्तेमाल टेम्पलेट कुल:
टेम्पलेट:Authority control
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:CO2
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite Web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite book
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite journal
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite news
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Cite web
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Clear
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Commons
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:In lang
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:Reflist
(
संपादन करीं
)
टेम्पलेट:प्रदूषण
(
संपादन करीं
)